Dobrodenie i nevyhutné zlo

(07.09.2007; Sme; s. 5; Farárik Peter)

Na ochranu pred povodňami už chronicky chýbajú peniaze

Povodne zostávajú vážnou hrozbou. Najlepšou ochranou proti nim je prevencia, ktorá však bez primeraných investícií do protipovodňovej ochrany zostáva len zbožným želaním. Opačným extrémom sú dlhotrvajúce suchá. Aj ich zmiernenie si vyžaduje premyslený systém hospodárenia s vodou. Opäť ide o náročné a nevyhnutné investície, ale peniaze na ne sú zatiaľ v nedohľadne.

BANSKÁ BYSTRICA.Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), š. p., Banská Štiavnica so svojimi štyrmi odštepnými závodmi spravuje vyše 30-tisíc kilometrov vodných tokov. Okrem toho sa stará o 285 protipovodňových nádrží s objemom viac ako 2 mld. "kubíkov" vody a o 1600 kilometrov kanálov. V jeho správe sú aj ochranné protipovodňové hrádze, desiatky čerpacích staníc a veľa ďalších objektov, ktoré ovplyvňujú prietoky vody. Podnik spravuje majetok v hodnote 32 mld. Sk.

Ochrana pred povodňami patrí medzi jeho rozhodujúce činnosti, a ako hovorí vedenie SVP, je aj zdrojom vážnych ekonomických problémov. Kým na jednej strane má byť protipovodňová ochrana financovaná zo štátneho rozpočtu, na strane druhej sa podnik od roku 2000 ani raz "nevošiel" do kapitoly štátneho rozpočtu, aby z neho dostal prostriedky. Podľa generálneho riaditeľa Ing. Petra Nemčoka, CSc, len za posledných 10 rokov vznikli pri povodniach škody za viac ako 8 mld. Sk. Toto číslo pritom mohlo byť oveľa nižšie, keby štát dodržal zákony, ktoré sám tvorí. Podľa jeho slov má štát od roku 2000 k dnešnému dňu voči podniku dlh za vyše 6 mld. Sk. Aj napriek tomu však SVP funguje a zabezpečuje aj protipovodňovú ochranu a údržbu zvereného majetku.

Tunel a suché nádrže

Medzi najviac ohrozené sídla patrí Banská Bystrica. Kameňom úrazu je úzke koryto Hrona, ktoré pri veľkých prívaloch vody nedokáže spoľahlivo odviesť nárazové vlny. Na svete je však projekt protipovodňovej ochrany s víziou prevedenia vôd rieky tunelom popod vrch Urpín. Pôvodné úvahy projektantov dokonca rátali s jeho využitím mimo povodňového ohrozenia - ako cestnej komunikácie, ktorá by odľahčila dopravu na terajšej rušnej a dopravou preťaženej ceste popri rieke. Finančné náklady na takéto riešenie však nie sú zanedbateľné. Prepočty hovoria o sume viac ako 2 mld. Sk. Zatiaľ je spracovaný projekt, a do sídla EÚ odišla žiadosť na čiastočné spolufinancovanie tejto protipovodňovej ochrany z európskych zdrojov.

Podnik však už pred štyrmi rokmi dostal zo Švajčiarska bezodplatnú pomoc vo výške viac ako 100 mil. Sk, za ktorú realizoval 8 stavieb. Ide o suché nádrže, tzv. poldre, ktoré sa mimo povodní dajú využiť ako trávne alebo pestovateľské plochy, a v kritickej chvíli dokážu zachytiť a sústrediť množstvo vody z okolia, aby prípadná povodňová vlna neohrozila blízke mestá a dediny.

Nedávno sa na to pozrel aj švajčiarsky veľvyslanec a bol príjemne prekvapený tým, ako tieto stavby dnes vyzerajú. V Lehote pod Vtáčnikom sa konala aj beseda s občanmi, ktorí ocenili, že podnik tam stavbu realizoval. Údajne už viac ako šesťkrát pomohla zachrániť obec pred povodňami. Dva poldre sú i nad Breznom, časť ktorého každoročne vytápala voda z jarného topenia sa snehu, ale v súčasnosti už k podobným situáciám nedochádza.

V tomto roku začal SVP veľkú akciu za vyše miliardu korún s cieľom ochrániť pred povodňami Bratislavu, Je realizovaná s prispením európskych fondov. Vážne povodňové hrozby sú tiež na rieke Morave a problémy okolo nich sa riešia i v hraničnej komisiii tak, aby sa jednotlivé technické zásahy zosúladili a koordinovali s českou i s rakúskou stranou. Z hľadiska protipovodňovej ochrany je však na tom najhoršie východné Slovensko, kde sa doteraz realizovalo najmenej regulačných stavieb. Opäť je brzdou nedostatok finančných prostriedkov.

(Ne)disciplína v agrokultúre

Technicko-prevádzkový riaditeľ SVP, Ing. Jozef Farkaš, hovorí, že absolútna ochrana pred povodňami neexistuje. Všetko sa nedá ohradiť, a ani korytá tokov nemožno rozširovať donekonečna. To znamená, že extrémny prípad sa môže vyskytnúť aj tam, kde protipovodňová ochrana už bola riešená. Protipovodňové opatrenia treba podľa jeho názoru robiť v rámci celých povodí, pričom toky "už len znášajú to, čo sa v povodí udeje". Myslel tým aj agrotechnické a lesotechnické opatrenia na pôde, ktoré sú nevyhnutné na to, aby voda prudko neodtiekla do povodia. Odborníci na vodu zdôrazňujú potrebu disciplíny v agrokultúre, napríklad oranie pôdy po vrstevniciach ako aj zachytávanie drobných tokov v lese. Aj keď priama spolupráca existuje, SVP nemá kompetencie na to, aby napríklad lesníkom prikázal, akým spôsobom môžu alebo nemôžu hospodáriť. Slovensko je síce považované za strechu Európy, z ktorej väčšina vody z atmosferických zrážok odtečie, ale záleží aj na tom, aby sa jej zásoby v primeranom množstve zachovali. Zatiaľ však možno len konštatovať, že do úzadia sa úplne dostala výstavba vodných nádrží, ktoré to umožňujú. V Českej republike údajne uvažujú o výstavbe až 200 vodných nádrží, aby zachytili vodu vo chvíli, kedy jej bude veľa, a naopak, aby ju odviedli do povodia, keď jej bude málo. Po skúsenostiach z povodní  v Prahe dnes hovoria o pozitívnom poučení sa svojej vlády. Aj u nás je najvyšší čas konať. Súčasná vláda síce sľúbila, že protipovodňová ochrana bude jej prioritou, no zatiaľ to tak nevyzerá.

Náklady bez inkasa

Podľa zákona je závlahová voda pre poľnohospodárov bezplatná a tieto náklady by mal teda uhradiť štát. Ale ako hovorí Ing. Štefan Borušovič, ekonomický riaditeľ SVP, podnik z toho nemá nič, pričom jeho náklady v tomto smere sa odhadujú od 70 do 140 mil. Sk ročne. V minulom roku sa z vodných tokov a z nádrží pod správou SVP odobralo 1,2 mil. "kubíkov" povrchovej vody. Len pre porovnanie, v roku 1988 to bolo až 300 mil. kubických metrov. Inou otázkou je súčasný stav závlahových systémov a najmä čerpacích staníc. Nie sú prostriedky na ich ochranu a preto komponenty z nich často končia v zbernych surovinách. Rezort údajne pripravuje variant, podľa ktorého by sa závlahy vrátili pod kuratelu Slovenského pozemkového fondu, kým ďalšia z možností uvažuje o navrátení situácie pred rok 2003. Tak či onak, extrémy v počasí sú čoraz hlbšie a častejšie, a v tejto súvislosti význam závlah ešte vzratie.