Veľká voda na Bratislavu nedosiahne
Rozhovor. Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pre HN:
V tomto roku má rezort životného prostredia na boj proti záplavám zo štátneho rozpočtu 1,6 miliardy korún. Doteraz dostával peniaze len na odstraňovanie povodňových škôd, aj to len čiastočne. Bez Bruselu by ochrana ohrozených miest, vrátane Bratislavy nevznikla.
Program protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2010 bol asi pred rokom novelizovaný, lebo starý sa pre nedostatok peňazí neplnil Aká je teraz situácia?
Vlani sa finančná situácia vodného hospodárstva vôbec nezlepšila. Výnimkou boli len projekty zaplatené z eurofondov, ktoré vyžadujú spolufinancovanie z národných zdrojov. Napokon aj na protipovodňovú ochranu Bratislavy, Štúrova a ďalších lokalít Slovenska prispela Európska únia.
V tomto roku by sa mala finančná situácia čiastočne zlepšiť. Program by sa však mal pravidelne aktualizovať. V zmysle európskej smernice o vode sa treba snažiť, aby protipovodňové opatrenia boli komplexné, a nie iba lokálne riešené. Poznám totiž názory niektorých starostov. Hovoria, že ich zaujíma len to, čo sa deje v ich obciach. Ale o to, čo sa robí v okolí, sa nestarajú.
Už sa začalo s výstavbou protipovodňových systémov na ochranu Bratislavy?
V súčasnosti sa intenzívne pracuje v lokalite Pribinova na Prístavnej ulici. Toto miesto je pri ochrane mesta najrizikovejšie. Momentálne sa tam tesní podzemie. Potom sa nad tým postaví protipovodňový ochranný múrik.
Kedy sa začne so stavbou múrika na petržalskej strane Dunaja a na nábreží v centre Bratislavy?
Najprv sa začnú práce na petržalskom nábreží v smere od Starého mosta proti prúdu Dunaja. Prvé úpravy terénu budú viditeľné v máji. V súčasnosti dávame žiadosť na stavebné povolenie týkajúce sa protipovodňových opatrení na dunajskom nábreží v centre mesta. Želám si, aby sa tam začalo pracovať už v marci. S ochranou Devína a Devínskej Novej Vsi sa má začať v lete. Nové protipovodňové systémy v Bratislave budú stáť približne jednu miliardu korún. Väčšinu z toho zaplatí Európska únia.
Aké sú vaše ďalšie priority?
Je to protipovodňová ochrana Štúrova a niektorých ďalších lokalít. Na rieke Morave v obci Suchohrad chceme dokončiť utesnenie nábrežného múru. Prioritou je oblasť Myjavy na Záhorí, kde sa často vyskytujú lokálne povodne. Bývajú tam prívalové dažde, pričom geologická stavba podložia neumožňuje efektívne zadržať vodu v prírode. Mal by sa tam postaviť veľký polder. Zlepšiť treba aj protipovodňovú ochranu v regióne Malý Dunaj - Váh - Čierna voda - Klátovské rameno, kde sa musia zvýšiť hrádze.
Samospráva miest a obcí vypracovala svoju stratégiu protipovodňovej prevencie. Navrhuje napríklad zadržiavať vodu v teréne, aby nekontrolovane neodtekala a nezaplavovala obce...
Samospráva nevychádza z reálnej situácie. Zabrániť nekontrolovanému odtekaniu sa nedá na celom Slovensku rovnakými opatreniami. Závisia najmä od geologickej stavby podložia. Ak je pod povrchom nepriepustná vrstva ílovitých hornín, voda tečie po povrchu. Nemôže vsiaknuť do zeme. Niektoré návrhy samosprávy, ako je napríklad budovanie vsakovacích pásov, môžu byť dokonca až nebezpečné.
Prečo?
Lebo vsakovaním vody sa môžu pod povrchom vytvoriť šmykové plochy. Potom hrozí, že hornina sa zosunie, čo v obývaných lokalitách môže spôsobiť katastrofu. V stratégii samosprávy sú však aj dobré návrhy, ktoré by sa mali uviesť do života.
Napríklad?
Treba urobiť to základné: v intravilánoch obcí by mal byť poriadok. Ak nie je, do potokov a riek sa dostane množstvo odpadu, ktorý upchá korytá a spôsobí povodeň. Z vodohospodárskeho hľadiska bolo tiež chybou, že sa na obce presunuli kompetencie stavebných úradov. Lebo najmä v menších obciach sú starostovia často pod tlakom investorov, ktorí žiadajú urýchlené vydávanie stavebných povolení. Neraz aj na objekty, ktoré sú nevhodne umiestnené, napríklad v blízkosti tokov. Mnohí úradníci v obciach nepoznajú legislatívu a s vodohospodármi niektoré veci vôbec nekonzultujú.
Slovensko je hornatá krajina. Nižšie položené obce sa často dajú chrániť len tak, že sa protipovodňové opatrenia urobia nad nimi, teda na vyššie položených miestach...
Obce, ktoré sú vo väčšej nadmorskej výške, často nechcú pre ochranu svojich nižšie položených susedov obetovať pôdu na výstavbu protipovodňových zariadení. Takýto problém sme riešili na Záhorí. Pri obci Lopašov sme za 90 miliónov korún postavili polder - súchú nádrž, ktorá sa napúšťa len v čase hrozby povodní.
Lopašov však nemal s povodňami problémy. Ale kvôli ochrane susedných obcí sme ho museli postaviť, a to aj za cenu vyvlastňovania pozemkov. Tým sme však uchránili niekoľko nižšie položených sídiel, ktorých obyvatelia sú teraz spokojní a povodní sa neobávajú.
Povodne na Slovensku
Za posledných desať rokov spôsobili povodne na Slovensku škody asi za 17 miliárd korún. Združenie miest a obcí Slovenska predpokladá, že v nasledujúcich siedmich rokoch budú podstatne vyššie, a to 35 až 100 miliárd korún. V súčasnosti však na Slovensku nehrozia. Najmä na malých tokoch sa pre hrozbu lokálnych búrok nikdy nedajú vylúčiť. Pred dvoma rokmi však bola situácia iná ako je dnes. Najmä na Záhorí vtedy napadlo veľmi veľa snehu. V marci sa prudko oteplilo a začalo aj pršať, čo spôsobilo miestne povodne. Na Záhorí, ani inde na Slovensku, teraz veľké zásoby snehu nie sú. Príliš veľa ho nie je ani v Alpách. Keď sa tam však začne topiť, vždy to ovplyvní výšku hladiny Dunaja. Naposledy boli v Európe katastrofálne povodne v lete 2002. Postihli najmä okolité krajiny, kde mimoriadne silno a dlho pršalo. Pôda bola premočená a voda nedokázala do nej vsiaknuť. Vtedy hrozilo, že sa Dunaj vyleje aj u nás. Našťastie sa tak nestalo. Starostov zaujíma len to čo sa deje v Ich obciach, hovorí Peter Minárik.
| 
