Registrovať | Galéria | 2 aktívnych návštevníkov 
PLUSK
SVP, š.p.  


 MENU
 Úvodná stránka
 Organizačná štruktúra
 Aktuality
 Kalendár akcií
 Kontakty
 Informácie z masmédií
 Povodne
 Odkazy
 Stavy a prietoky
 Dokumenty
 Výročné správy
 Združenie zamestnávateľov vo VH
 Verejné obstarávanie, profil verejného obstarávatela
 Sprístupňovanie informácií
 Zákon 546/2010 Z. z.
 Ceny za poskytovanie regulovaných vodohospodárskych služieb
 MPOMPRSR
 Zákon 3/2010Z.z. o NIPI
 Pracovné ponuky
 

 Login
   
    
 Pamätať si
Registrovať

Zabudli ste heslo?
 

VUVH

Informácie z masmédií
Socializmus a voda

Socializmus a voda

3.5.2006    Domino Fórum  str. 10  Téma

Radovan Kazda

 

Hospodárenie s vodnými zdrojmi čaká na reformu 16 rokov

Ak hovoríme o úspechoch vlád v ekonomických reformách, hovoríme najmä o ich schopnosti znižovať obmedzenia slobody trhovej výmeny, privatizovať štátny majetok a zvyšovať efektivitu činnosti verejnej správy, teda služieb, ktorých poskytovanie je považované za prirodzenú úlohu vlády. Tieto zmeny sa už prejavili vo väčšine odvetví hospodárstva a verejnej správy, ale viaceré sektory súvisiace so životným prostredím ostali dodnes bez významnejšej zmeny.
Vodné hospodárstvo na svoju reformu čaká už 16 rokov.
Rozvoj
vodného hospodárstva (VH) naráža na dlhodobú neschopnosť vlády odlíšiť hranice medzi službami, ktoré vie efektívne riešiť trh (najmä súkromný sektor), a tými, ktorých financovanie musí do istej miery (aspoň dočasne) zabezpečovať sprostredkovateľsky štát. Dôsledkom je hlboká a dlhodobá stagnácia najmä sektora tzv. veľkých vôd, prejavujúca sa vo väčšine služieb, po ktorých existuje prirodzený dopyt: od nízkeho obratu a neefektívnych výdavkov v zabezpečovaní protipovodňovej ochrany, cez nevýrazný rozvoj rybného hospodárstva a "vodnej" energetiky, až po neuspokojivý rast kvality povrchových vôd, obmedzujúci napríklad rozvoj cestovného ruchu. Neúspešný koncept štátom manažovaného vodného hospodárstva prežíva v režime neustáleho "zachraňovania" prostredníctvom neefektívnych vládnych výdavkov a poplatkov, ktorými vláda zaťažuje podnikateľov.

Východiská

Voda má vysoký potenciál pre kvalitné zhodnotenie, pretože poskytuje priestor pre dopyt po veľkom množstve služieb. Jednou z najvýznamnejších predností slobodného trhu je jeho vysoká schopnosť koordinovať záujmy o využívanie spoločného statku, v tomto prípade vodstva SR. Nevyhnutným predpokladom úspešnej koordinácie je však posilnenie súkromného vlastníctva účastníkov tejto trhovej výmeny. Principiálne riešenie reformy VH preto spočíva v ústupe vlády z pozícií, ktoré jej neprináležia (t.j. štátne vlastníctvo, monopol na mnohé služby, centralizácia a nadmerná regulácia sektora) a posilnenie prirodzenej úlohy vlády ako tvorcu podmienok pre podnikanie v sektore (najmä vo vymáhaní a presadzovaní práva).

Odber vôd

Vo financovaní VH prežíva socialistický ekonomický koncept, ktorý považuje
vody SR za spoločné "prírodné bohatstvo" a odber vôd za jeho "spotrebovávanie". V tomto chybnom presvedčení (posilnenom odporúčaniami zo strany EÚ) vymáha vláda poplatky za odber podzemných vôd, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, ako aj povrchových vôd (vrátane tzv. hydroenergetického potenciálu vôd a tzv. energetickej vody), príjem ktorých znižuje deficit rozpočtu správcu vôd, štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Dôvod týchto platieb, ktoré podľa našich odhadov presahujú ročne sumu niekoľko stoviek miliónov Sk (presné údaje o plnení rozpočtu nám SVP odmietol zverejniť i napriek rozhodnutiu ministerstva životného prostredia), však v skutočnosti nie je jasný. Odber vôd je totiž činnosťou, ktorá spôsobuje významné náklady odberateľovi vôd, nie ich správcovi. Navyše nespôsobuje ani negatívne vedľajšie dôsledky (externality), ba dokonca, v prípade čerpania vôd na závlahy prevažujú externality pozitívne, zvyšujúce hodnotu okolitého ekosystému. V našej klimatickej oblasti navyše voda nie je veľmi významným prírodným bohatstvom a má väčšinou pomerne nízku trhovú hodnotu (s výnimkou liečivých a minerálnych prameňov a čiastočne i zdrojov pitnej vody), takže nespôsobuje zásadné konflikty dopytov po rôznom využití.
Vládou vynútené spoplatňovanie odberu vôd má preto charakter neodôvodnenej dane, ktorou sú zaťažovaní odberatelia, čo vytvára ich neprirodzenú komparatívnu nevýhodu na trhu. Navyše táto "daň" slúži na krytie služieb vo verejnom záujme, ktoré s odberom vôd nesúvisia (napríklad na protipovodňovú ochranu, či budovanie čistiarní odpadových vôd). Spoplatňovanie odberu povrchových a podzemných vôd, vrátane odberov za využívanie energetickej
vody a hydroenergetického potenciálu vôd, je preto potrebné zrušiť v plnom rozsahu. Dodajme len, že v prípadoch, kedy časť nákladov za služby spojené s čerpaním vôd nesie aj iný subjekt (napríklad pri využívaní energetického potenciálu vôd správca vodných nádrží), musí vláda vytvoriť podmienky, aby táto trhová výmena bola uskutočňovaná medzi súkromnými vlastníkmi, resp. poskytovateľmi služieb. To znamená uskutočniť kroky smerujúce k privatizácii (aspoň časti) vodných stavieb.

Vypúšťanie odpadových vôd

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, majú zdanlivé opodstatnenie v tom, že vypúšťanie odpadov spôsobuje negatívne externality vo forme znečistenia vôd. Systém však naráža na množstvo problémov, súvisiacich najmä s preukázateľnými rizikami korupcie v prerozdeľovaní prostriedkov fondu, s účelmi použitia prostriedkov a s faktom, že platcami do fondu nie sú všetci znečisťovatelia (napríklad farmári nie). V prípade produkcie odpadových vôd je navyše potrebné odpútať sa od falošných environmentálnych mýtov o možnosti dosiahnutia zásadného zlepšenia kvality vôd.
Voda je základným médiom ľudskej existencie i prirodzeným "recyklátorom" veľkej časti jeho odpadov. Keďže spoločenským konsenzom boli stanovené limity produkcie odpadových vôd, ich dodržiavanie nemôže byť považované za negatívnu externalitu. Dôsledná kontrola dodržiavania týchto limitov a posilňovanie vymáhateľnosti práva sú základom pre dosiahnutie dobrej kvality vôd. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd k jej zlepšeniu nevedú a je potrebné ich taktiež zrušiť.

Protipovodňová ochrana

Protipovodňová ochrana (PPO) je bezpochyby najzložitejším problémom v celom sektore VH. Je službou, ktorá zatiaľ nemá prirodzeného poskytovateľa. Časť príčin spočíva v tom, že váha úžitku z protipovodňovej ochrany je ťažko merateľná, má vysokú premenlivosť v priestore a čase a poskytovanie služby je deformované prítomnosťou veľkého počtu tzv. čiernych pasažierov. Toto sú vážne problémy, avšak majú svoje ekvivalentné príklady aj v iných sektoroch podnikania, v ktorých existujú trhovo konformné riešenia (podobné problémy má napríklad zdravotníctvo).
Súčasné financovanie a realizácia PPO sú veľmi vzdialené od rozhodovania tých, pre ktorých má PPO reálnu (a vysokú) hodnotu, najmä zainteresovanej verejnosti a podnikateľského sektora. Prvé kroky inštitucionálnej reformy by preto mali spočívať v prenesení rozhodovacích kompetencií (vrátane investičných) na decentralizovanú vládu. Kľúčovým bodom celej reformy VH je však najmä zmena financovania PPO. V prvej fáze transformácie zrejme nebude možné zrušiť aktívnu úlohu centrálnej vlády ako dominantného nákupcu služieb spojených s PPO, avšak ďalšie riešenie je naviazané najmä na tvorbu úplne nového systému financovania PPO, vychádzajúceho z angažovanosti samospráv a motivácie súkromných prispievateľov. Reforma financovania PPO predpokladá dlhodobejší proces hľadania modelu, ktorý povedie k rastu odvetvia bez výraznej záťaže na vládne výdavky. Načrtnuté východiská by však mali poskytovať dobré predpoklady na zníženie plytvania s verejnými zdrojmi a zvýšenie zainteresovanosti súkromných zdrojov, takže výpadok rozpočtu PPO, ktorý spôsobí zrušenie spoplatňovania odberu vôd, by nemal viesť k zásadnému zvýšeniu výdavkov verejnej správy. Dodajme len, že v záverečných etapách reformy je potrebné vykonať opatrenia smerujúce i k zlepšeniu vlastníckej zodpovednosti za stav
vodných tokov, najmä prevodom ich vlastníctva do súkromných rúk.

Zariadenia na
vodných tokoch

Zariadenia na
vodných tokoch (najmä vodné nádrže, hate, plavebné komory, čerpacie stanice a kanály) sa viažu k poskytovaniu služieb, zahrňujúcich pôdohospodárstvo, energetiku, rybné hospodárstvo, vodnú dopravu, cestovný ruch, ako aj služby vo verejnom záujme (ochrana prírody) a ďalšie. Fakt, že využívajú spoločný priestor i "médium" podnikania, nie je v celom spektre odvetví hospodárstva natoľko výnimočný, aby poskytoval racionálny dôvod pre udržiavanie uvedených nehnuteľností v správe a vlastníctve štátu. Proces privatizácie zrejme bude musieť predpokladať aj isté výnimky, týkajúce sa napríklad veľkých vodných nádrží, ktoré predstavujú isté bezpečnostné riziká. Privatizácia drvivej väčšiny zariadení na vodných tokoch by však mala viesť k zásadnej redukcii problémov, ktoré spôsobuje súčasný stav ich štátnej správy (t.j. najmä systematickú devastáciu hydromelioračných zariadení, nedostatočnú údržbu kanálov a podobne). K privatizačnému balíku opatrení je potrebné zahrnúť nevyhnutný prevod vlastníctva väčšiny aktív Slovenského vodohospodárskeho podniku, t.j. najmä malých vodných elektrární, kanálov, siete rekreačných zariadení, ako aj stavebných a servisných služieb, do súkromných rúk.

Záver

Načrtnuté východiská reformy
vodného hospodárstva SR (sektoru tzv. veľkých vôd) sa snažia poskytnúť základnú kostru riešení, založených na posilnení efektivity služieb realizovaných súkromným sektorom a ústupe vlády z pozícií, v ktorých dlhodobo poškodzuje rozvoj vodného hospodárstva i kvalitu životného prostredia. Táto časť reforiem predpokladá nadväznosť na systémovú zmenu vodnej legislatívy, ktorá by mala viesť k zníženiu preregulovanosti sektora a neefektívnych obmedzení v hospodárení s vodou. Ďalšie zmeny by sa mali týkať redukcie ostatných štátnych podnikov a príspevkových organizácií vo vodnom hospodárstve, ako aj posilnenia činnosti inšpekcie vôd. Napriek zložitosti a rozsiahlosti problémov, ktoré s reštrukturalizáciou sektora súvisia, je časový rozsah budúceho volebného obdobia na ich realizáciu dostatočne široký."


O autorovi| Radovan Kazda, Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. www.konzervativismus.sk


 

 

 

 

 

 




 Archív
 Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pre HN:  
 Protipovodňová ochrana aj s cyklotrasami 
 Financie na protipovodňovú ochranu 
 Protipovodňové práce v Bratislave 
 Protipovodňová ochrana v štátnom rozpočte 
 Petícia o SVP 
 OZ Bratislava 
 Sĺňava opäť s vodou 
 Vodne dielo Nováky 
 Televízna beseda o protipovodňovej ochrane 
 Dzurindova ani Ficova vláda nedali dosť peňazí na prevenciu proti záplavám 
 Po 39 rokoch znova vypustili známu vodnú nádrž pri Piešťanoch 
 Slovenský vodohospodársky podnik a ochrana pred povodňami 
 Pred 5 rokmi bol Dunaj hrozivý 
 Financie na povodne 
 Tichý Potok po 10 rokoch 
 Z tlačovej besedy v Banskej Bytrici (24. 7. 2007) 
 Bodva bez vody 
 Dohoda o Chorvátskom ramene 
 10.výročie SVP a problémy s financovaním vodného hospodárstva 
 Slňava ide do revízie 
  
 Protipovodňová ochrana hlavného mesta 
 Štát dlžníkom 
 Nízka hladina Dunaja 
 Rok od veľkej vody v Trsticiach 
 Generálny riaditeľ SVP, š.p. Peter Nemčok v Hospodárskych novinách 
 Spoznali taje priehradného múru 
 Perspektívy vodných elektrární 
 Protipovodňová ochrana Bratislavy 
 Tlačová správa (Ministerstvo životného prostredia SR) 
 OZ Košice 
 Ochrana Bratislavy pred povodňami 
 Protipovodňová ochrana Bratislavy 
 Povodie horného Váhu 
 Informácia TASR 
 VRAK OLTENITY KONEČNE ODSTRÁNILI 
 Ukončili revíziu Vážskej kaskády 
 Revitalizácia Chorvátskeho ramena 
 Povodie horného Váhu 
 Záplavy v budúcnosti 
 SLATINU NAD BEBRAVOU BY UŽ POVODNE OHROZOVAŤ NEMALI 
 Premaľovaním tabule sa problémy nevyriešia 
 Zachráni cestovný ruch v Námestove vzduchový „vankúš“? 
 Povodniam sa nedá vyhnúť 
 SPOR O VODNÉ DIELO GABČÍKOVO‑NAGYMAROS OPÄŤ OŽÍVA 
 Vodné hospodárstvo bolo v minulom roku financované len na 30,9 percenta 
 Izák a Gašparovič chcú nové ministerstvo 
 SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK OSLAVUJE 40 ROKOV VZNIKU PODNIKOV POVODÍ 
 Správa tokov a vodohospodárskych zariadení v SR je optimálna aj pre EÚ 
 Na odškodnenie za povodne pôjde takmer pol miliardy 
 Škody po povodniach pôjdu do stoviek miliónov 
 Ohlas na článok 
 Vodohosapodárska výstavba s polmiliardovým ziskom 
 Povodne na východnom Slovensku 
 Stanislav Fialík pre Hospodárske noviny 
 Protipovodňová ochrana sa podobá na stavbu divadiel 
 Profesor Peter Danišoviš sa dožíva 99 rokov 
 Rozpory medzi ministrami 
 MIKLOŠ KRITIZUJE MIKLÓSA.  
 Vláda rozdělila miliardy na obnovu po povodních 
 Miklós verzus Mikloš 
 Na povodne iba drobné! 
 Na záplavy dá vláda len 217 miliónov 
 Protipovodňový plán sa neplní, vláda musí schváliť nový 
 PENIAZE NIE SÚ ANI NA PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA 
 SPOR DVOCH MINISTROV ODDIALIL PENIAZE ZA POVODNE 
  SLOVENSKO PODCEŇUJE POVODNE 
 Ohlas 
 Peniaze za povodne v nedohľadne 
 V Číne dokončili najväčšiu vodnú nádrž 
 POPRADSKÍ VODOHOSPODÁRI UŽ MAJÚ NA ÚČTE PENIAZE Z EURÓPSKEHO FONDU SOLIDARITY 
 Poplatky za odber vôd treba zrušiť 
 Slovenské elektrárne sú už talianske 
 Socializmus a voda 
 Faktúra za povodne" takmer 1,5 mld Sk 
 Pri ochrane hľadať vlastné riešenia 
 Povodne vyplavili na hladinu aj svoje príčiny 
 

projekty