|
JIČANG/BRATISLAVA - Najväčšiu vodnú elektráreň na svete majú na rieke Jang-ć ťiang v Číne oficiálne dokončiť už tento mesiac, teda o trištvrte roka skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Čínska vláda uvádza, že Priehrada troch roklín poskytne ochranu pred povodňami a významný zdroj elektrickej energie pre bujnejúci priemysel a rýchlo rastúce mestá na východnom pobreží. Odporcovia mamutieho projektu zase hovoria o kultúrnej a ekologickej katastrofe.
Od diskusií k realite
Američania pomohli Číne vybrať vhodnú lokalitu na vybudovanie priehrady už v roku 1932. Projekt sa však odložil pre obrovské ekonomické náklady a zlú politickú situáciu. Myšlienku opäť oživili obrovské záplavy, ktoré zničili množstvo osád a ornej pôdy. V 80. rokoch však vznikla silná opozícia proti výstavbe vodného veľdiela.
Ekológovia tvrdili, že negatívny vplyv projektu na životné prostredie je značne podhodnotený. Archeológovia volali po záchrane tisícov kultúrnych pamiatok, ktoré by skončili hlboko pod vodou. Bojovníci za ľudské práva kritizovali nutnosť vysídliť státisíce miestnych obyvateľov a ľudia oplakávali stratu jednej z najkrajších prírodných scenérií v krajine.
Po demonštrácii na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 však vláda zakázala akúkoľvek diskusiu o výstavbe priehrady. Premiér Li Peng sa zasadil za začatie prác, ktoré odštartovali v roku 1994. Dielo má byť úplne dokončené po osadení všetkých turbín v roku 2009.
Novodobý div sveta
Priehrada troch roklín sa najčastejšie porovnáva s Veľkým čínskym múrom. Jej rozmery a technické vyhotovenie sú naozaj impozantné. Výška priehrady je 185 a šírka od brehu k brehu 2 309 metrov. Po naplnení nádrže bude umelé jazero dlhé 630 kilometrov. „Na okraji elektrárne je vybudovaný lodný výťah, ktorý lode vynesie do výšky asi 113 metrov. Trochu ďalej sú dvojsmerné plavebné komory, z ktorých má každá päť stupňov. Z technického hľadiska je to čosi mimoriadne,“ opisuje vodné dielo Vladimír Holčík, predseda Slovenského priehradného výboru, ktorý Priehradu troch roklín navštívil.
Stavba má pokryť desať percent spotreby elektrickej energie v Číne. Ročne vyrobí 84,7 miliardy kilowatthodín elektriny, takmer trojnásobok celkovej výroby na Slovensku. Každá jedna z 26 turbín v tejto elektrárni má výkon 700 megawattov. Na porovnanie, spoločný výkon turbín Gabčíkova je 720 megawattov.
Podľa Holčíka sa Priehrada troch roklín nedá s ničím na Slovensku porovnať. Už len preto, že mnohé vodné diela, napríklad na hornom toku Váhu, sú z povojnového obdobia. „Niečo podobné stojí ešte na Rieke sv. Vavrinca v Kanade, kde sú vybudované päťstupňové komory s prevýšením 101 metrov. Svet má viacero monumentov ako pyramídy alebo Eiffelova veža. Po vodohospodárskej stránke však táto priehrada patrí k novodobým technickým zázrakom,“ uviedol Holčík.
Vyhnaní z raja
Najostrejšej kritike čelí nutnosť vysídliť množstvo miestnych obyvateľov. Ich počet sa podľa rôznych zdrojov odhaduje na 1,1 až 1,9 milióna. Organizácie za dodržiavanie ľudských práv Čínu kritizujú, že ľuďom neposkytuje dostatočnú náhradu za stratu pôdy. Údolie rieky patrilo medzi významné zdroje ryže a pšenice a ich pestovateľov často premiestnili na neúrodné územia.
„Boli sme za miestnou vládou mnohokrát, ale odbili nás s tým, že naše požiadavky sú nesplniteľné. Vyhrážali sa nám, že ak sa budeme sťažovať u vyšších úradníkov, dajú nás zatknúť,“ uviedol pre organizáciu International River Network nemenovaný roľník z oblasti Kaj.
Čína sa zaplavením údolia pripraví o veľké kultúrne dedičstvo. Pod vodou skončí asi 1 300 archeologických lokalít. Niektoré sa pri stavbe diela podarilo presunúť vyššie. Pri mnohých, pre ich veľkosti alebo tvar, to však nie je možné.
Záplavy a čistá energia
Obrovská kapacita vodnej nádrže bude účinným opatrením proti záplavám. Veľké povodne by nemali zaplavovať polia a obce každých desať, ale len sto rokov. Kritici však tvrdia, že nádrž sa pomerne rýchlo zanesie bahnom. Rieka Jang-ć ťiang ho do priehrady každý rok donesie asi 530 miliónov ton. Dielo by tak časom stratilo protipovodňovú funkciu.
Vladimír Holčík oponuje: „Nie je to prvá ani posledná priehrada, ktorú na toku rieky Číňania stavajú. Už majú skúsenosti. Ďalšie nádrže zachytávajúce bahno vyrastú na hornom toku. Na prítokoch rieky zase postavia protierózne priehradky, ktoré zabránia zosuvom pôdy a splavovaniu najjemnejších častíc. Tým sa obmedzí zanášanie nádrže.“
Hlavným zdrojom energie v Číne je uhlie, ktoré zásobuje atmosféru skleníkovými plynmi. Vláda preto tvrdí, že využitie vody - obnoviteľného zdroja energie - dodá mestám tzv. čistú energiu. Ekológovia nesúhlasia. Podľa nich je nádrž obrovská a mikroorganizmy, ktoré sa v stojatej vode usadia, budú produkovať množstvo metánu - skleníkového plynu. Efekt využitia vody ako čistého zdroja energie sa tak sčasti znehodnotí.
Inžinieri a čínska vláda veria, že vybudovanie vodného diela prinesie miestnym obyvateľom oveľa viac pozitív ako negatív. Ekológovia sú zase presvedčení, že podporenie výstavby hrádze bolo tragickým rozhodnutím. Všetko ukáže čas. Priehrada troch roklín je dokončená.
***
Priehrada troch roklín, umiestnená v strede toku čínskej rieky Jang-c' ťiang, je najväčšou vodnou elektrárňou na svete. Zástancovia projektu za 30 miliárd dolárov tvrdia, že vodné dielo prinesie účinnú protipovodňovú ochranu a čistý zdroj elektrickej energie. Odporcovia očakávajú ekologickú katastrofu.
NÁDRŽ
Dĺžka: 630 km
Zaplavené územie: 1 000 štvorcových kilometrov
Výška hladiny: 175m
Výška hrádze: 185m
Dĺžka hrádze: 2 309 m
Lodný výťah: Pre lode do tritisíc ton
Plavebné komory: Dvojsmerné, päťstupňové, pre lode do 10 000 ton
VÝROBA ENERGIE:
Dvadsaťšesť 700-megawattových turbín s celkovou kapacitou 18 200 MW vyrobí ročne 84,7 miliardy kilowatthodín elektrickej energie, čo je desať percent spotreby Číny v roku 2009
OBYVATEĽSTVO
Projekt si vyžiadal vysídlenie najmenej 1,1 milióna ľudí. Podľa vlády priehrada chráni životy ďalších 15 miliónov pred záplavami
EKOLÓGIA
Vláda tvrdí, že elektráreň zredukuje emisie CO, o 100 mil. ton a zníži skleníkový efekt. Kritici oponujú, že spomalená rieka stratí schopnosť tvoriť kyslík a nádrž sa zmení na žumpu
|
