Premaľovaním tabule sa problémy nevyriešia

(14.09.2006; Roľnícke noviny; č. 38/2006, s. 1, 3; Lettrich Roman)

BRATISLAVA ‑ Minister životného prostredia Jaroslav Izák pred pár dňami uviedol, že by bolo prínosom, keby sa vytvorilo ministerstvo životného prostredia, lesov a vôd s pôsobnosťou nad týmito oblasťami v rámci celej SR. Po čase tak opäť otvoril tému, o ktorej sa už hovorilo aj v minulosti. Je všeobecne známe, že medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia jestvuje napätie, pričom ich vzťahy narúšajú najmä spory kvôli obhospodarovaniu lesov v národných parkoch.

‑ Vždy, keď nastúpi do funkcie nový minister, začnú sa okolo neho "krútiť" ľudia či záujmové skupiny, ktorí sa snažia presadiť svoje záujmy. A tak je to, podľa mňa, aj v prípade spomenutého návrhu presunúť lesné hospodárstvo pod rezort životného prostredia, ‑ skonštatoval Miroslav Maxon, bývalý predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo. Norbert Beňuška, bývalý štátny tajomník MP SR, si zasa myslí, že za všetkým je neschopnosť dvoch lesníkov dohodnúť sa na tom, kto bude "šéfovať" v TANAP‑e. Obaja pritom považujú presun lesného hospodárstva pod MŽP za nesystémový, neekonomický a nezmyselný krok, a dúfajú, že sa neuskutoční.

‑ Minister životného prostredia by si mal uvedomiť, že je v prvom rade zodpovedný za ochranu životného prostredia, a preto nemôže mať pod palcom oblasť ochrany a zároveň aj obhospodarovania lesov. Išlo by totiž o jasný stret záujmov, ‑ skonštatoval M. Maxon.

Podľa N. Beňušku pôda, lesy a voda patria spolu, pretože vytvárajú jeden integrovaný prírodný celok. Najlepšími ochrancami prírody sú podľa neho poľnohospodári a lesníci, ktorí sa dlhé stáročia spolupodielali na vytváraní prírody, a preto im záleží aj na tom, aby ju chránili. ‑ Policajtov treba do ulíc, a nie do prírody, ‑ dodal N. Beňuška.

Zároveň pripomenul, že z hľadiska organizovania záchranných prác pri kalamitných situáciách či pri prevencii voči nim je veľkou výhodou, ak má oblasť poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pod palcom jeden riadiaci orgán. ‑ Osvedčilo sa nám to počas záplav v roku 1997, kým Česká republika doplatila práve na to, že vodné hospodárstvo patrilo rezortu životného prostredia a viazla im tak koordinácia záchranných prác a neboli dostatočne akcieschopní.

Aj preto považujem za nesystémový krok i nedávny presun vodného hospodárstva pod MŽP. Logickejšie by podľa mňa bolo, keby práve rezort životného prostredia prešiel pod ministerstvo pôdohospodárstva, ‑ povedal N. Beňuška.

Práve takýto model majú zavedený v susednom Rakúsku, kde majú vytvorené ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a životného prostredia. Vodné a lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo sú spolu v jednom "košiari" v Maďarsku i v Českej republike, kým u našich severných susedov ‑ v Poľsku lesné a vodné hospodárstvo patria pod rezort životného prostredia.

UNIVERZÁLNY MODEL NEJESTVUJE ‑ V Európe jestvuje viacero modelov riadenia a "spolužitia" uvedených odvetví, ale nedá sa povedať, ktorý z nich je najlepší a už vôbec nie, že je bez prispôsobenia použiteľný aj v iných štátoch. Každá krajina si musí nájsť svoj model, ktorý najviac zodpovedá jej politickému, legislatívnemu a inštitucionálnemu usporiadaniu, ‑ uviedol Ján Ilavský, bývalý riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu, ktorý v súčasnosti pôsobí ako vedúci vedecký pracovník pre medzinárodné lesníctvo na Fínskom lesníckom výskumnom ústave a zároveň je podpredsedom Európskej lesníckej komisie FAO. ‑Napríklad vo Fínsku, kde až 90 percent územia tvoria lesy, majú ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a samostatné ministerstvo životného prostredia. Všetky lesy, aj tie v národných parkoch, spravujú lesnícke organizácie a všetky činnosti v záujme ochrany prírody a krajiny si u nich ministerstvo životného prostredia objednáva a financuje formou štátnej objednávky. Vzťahy medzi oboma ministerstvami, ako aj organizáciami z oboch rezortov, sú pritom jasne vymedzené a aj preto bezproblémové.

PRESÚVANIE NEPOMÔŽE

Aj príklad Fínska je podľa J. Ľavského dôkazom toho, že nie je rozhodujúce, pod aký rezort to‑ktoré odvetvie patrí, ale to, aké sú v danej krajine vytvorené legislatívne, ekonomické a spoločenské podmienky pre ich fungovanie a "spolunažívanie". ‑ Na Slovensku je podľa mňa postup jasne definovaný v súčasnom programovom vyhlásení vlády. Potrebná je však odborná či celospoločenská diskusia na túto tému, ktorá vyvrcholí prijatím zásadného politického dokumentu ‑ Národného lesníckeho programu. Potom treba vylúčiť disproporcie medzi zákonom o ochrane prírody a krajiny a zákonom o lesoch a dať jasný legislatívny rámec pre činnosť oboch odvetví. A tu treba začať, a nie presúvaním odvetví z jedného rezortu pod druhý, ‑ dodal J. Ilavský.

Potrebu vytvorenia zodpovedajúceho legislatívneho a ekonomického prostredia a jasného vymedzenia kompetencií považuje za prioritu aj Blažej Možucha, predseda Lesníckej komory Slovenska. Práve nedostatky v tomto smere sú podľa neho dôvodom zbytočných rozporov medzi ochrancami prírody a lesníkmi. ‑ Ja osobne by som sa však prihováral za to, aby ochrana prírody, lesné a vodné hospodárstvo boli pod jednou strechou. Mám osobné skúsenosti z Poľska, kde takýto model veľmi dobre funguje, ‑ skonštatoval B. Možucha.

Ako nám povedala Magdaléna Fajtová, hovorkyňa MP SR, v súčasnosti je predčasné uvažovať o alternatíve "presunu" lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia. ‑ Myslíme si, že MŽP by malo vykonávať iba normatívnu a kontrolnú funkciu v oblasti životného prostredia, ‑ dodala hovorkyňa.

VODNÉ HOSPODÁRSTVO

Mnohí si určite ešte dobre pamätajú na podobný kompetenčný spor, výsledkom ktorého bol presun vodného hospodárstva z rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, ku ktorému došlo v máji 2003. ‑ Hoci tomuto kroku nepredchádzala širšia odborná diskusia, ale išlo o politické rozhodnutie, my sme ho uvítali, ‑ uviedol Aleš Mazáč, ktorý bol od roku 2001 až do apríla 2006 riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku. ‑ Uvítali sme ho aj preto, lebo v trojodvetvovom rezorte s obrovskými požiadavkami na štátny rozpočet sme nikdy neboli zaradení medzi priority. Tou bolo celkom logicky poľnohospodárstvo. Dúfali sme teda, že v novom rezorte získame významnejšie postavenie.

Podľa A. Mazáča sa v niečom aj postavenie vodného hospodárstva podarilo zlepšiť, predovšetkým z hľadiska legislatívy. Bol prijatý napríklad nový zákon o vodách, ktorý zaviedol spoplatnenie hydroenergetického potenciálu vôd, ako aj platby za povrchovú a energetickú vodu, ‑ Žiaľ, nepodarilo sa zabezpečiť neregulované platby za činnosti, ktoré vodohospodári vykonávajú vo verejnom záujme. Ide napríklad o vytyčovanie plavebnej dráhy, štátny monitoring kvality vody v hraničných riekach, ale hlavne o protipovodňové opatrenia, ‑ pripomenul A. Mazáč.

Podľa neho je teda prioritou vyriešenie ekonomických problémov vodného hospodárstva a nie to, pod aký rezort patrí. Najlepším riešením by však podľa neho bolo, keby sa vytvorili samostatné vodné úrady, ktoré by komplexne spravovali dané, prirodzene vymedzené povodia a samy by si vyberali príslušné platby za poskytované služby. ‑ Takýto model majú v Holandsku, akurát že príslušné úrady spravujú aj čističky odpadových vôd. a veľmi dobre funguje, ‑ dodal A. Mazáč.

Text k foto: Lesné hospodárstvo by chceli riadiť rezorty pôdohospodárstva i životného prostredia. Ako sa nakoniec dohodnú?