Registrovať | Galéria | 8 aktívnych návštevníkov 
PLUSK
SVP, š.p.  


 MENU
 Úvodná stránka
 Organizačná štruktúra
 Aktuality
 Kalendár akcií
 Kontakty
 Informácie z masmédií
 Povodne
 Odkazy
 Stavy a prietoky
 Dokumenty
 Výročné správy
 Združenie zamestnávateľov vo VH
 Verejné obstarávanie, profil verejného obstarávatela
 Sprístupňovanie informácií
 Zákon 546/2010 Z. z.
 Ceny za poskytovanie regulovaných vodohospodárskych služieb
 MPOMPRSR
 Zákon 3/2010Z.z. o NIPI
 Pracovné ponuky
 

 Login
   
    
 Pamätať si
Registrovať

Zabudli ste heslo?
 

VUVH

Informácie z masmédií

Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pre HN:

Veľká voda na Bratislavu nedosiahne

(20.02.2008; Hospodárske noviny; s. 4; Turanský Vladimír)

Rozhovor. Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pre HN:

V tomto roku má rezort životného prostredia na boj proti záplavám zo štátneho rozpočtu 1,6 miliardy korún. Doteraz dostával peniaze len na odstraňovanie povodňových škôd, aj to len čiastočne. Bez Bruselu by ochrana ohrozených miest, vrátane Bratislavy nevznikla.

Program protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2010 bol asi pred rokom novelizovaný, lebo starý sa pre nedostatok peňazí neplnil Aká je teraz situácia?

Vlani sa finančná situácia vodného hospodárstva vôbec nezlepšila. Výnimkou boli len projekty zaplatené z eurofondov, ktoré vyžadujú spolufinancovanie z národných zdrojov. Napokon aj na protipovodňovú ochranu Bratislavy, Štúrova a ďalších lokalít Slovenska prispela Európska únia.

V tomto roku by sa mala finančná situácia čiastočne zlepšiť. Program by sa však mal pravidelne aktualizovať. V zmysle európskej smernice o vode sa treba snažiť, aby protipovodňové opatrenia boli komplexné, a nie iba lokálne riešené. Poznám totiž názory niektorých starostov. Hovoria, že ich zaujíma len to, čo sa deje v ich obciach. Ale o to, čo sa robí v okolí, sa nestarajú.

Už sa začalo s výstavbou protipovodňových systémov na ochranu Bratislavy?

V súčasnosti sa intenzívne pracuje v lokalite Pribinova na Prístavnej ulici. Toto miesto je pri ochrane mesta najrizikovejšie. Momentálne sa tam tesní podzemie. Potom sa nad tým postaví protipovodňový ochranný múrik.

Kedy sa začne so stavbou múrika na petržalskej strane Dunaja a na nábreží v centre Bratislavy?

Najprv sa začnú práce na petržalskom nábreží v smere od Starého mosta proti prúdu Dunaja. Prvé úpravy terénu budú viditeľné v máji. V súčasnosti dávame žiadosť na stavebné povolenie týkajúce sa protipovodňových opatrení na dunajskom nábreží v centre mesta. Želám si, aby sa tam začalo pracovať už v marci. S ochranou Devína a Devínskej Novej Vsi sa má začať v lete. Nové protipovodňové systémy v Bratislave budú stáť približne jednu miliardu korún. Väčšinu z toho zaplatí Európska únia.

Aké sú vaše ďalšie priority?

Je to protipovodňová ochrana Štúrova a niektorých ďalších lokalít. Na rieke Morave v obci Suchohrad chceme dokončiť utesnenie nábrežného múru. Prioritou je oblasť Myjavy na Záhorí, kde sa často vyskytujú lokálne povodne. Bývajú tam prívalové dažde, pričom geologická stavba podložia neumožňuje efektívne zadržať vodu v prírode. Mal by sa tam postaviť veľký polder. Zlepšiť treba aj protipovodňovú ochranu v regióne Malý Dunaj - Váh - Čierna voda - Klátovské rameno, kde sa musia zvýšiť hrádze.

Samospráva miest a obcí vypracovala svoju stratégiu protipovodňovej prevencie. Navrhuje napríklad zadržiavať vodu v teréne, aby nekontrolovane neodtekala a nezaplavovala obce...

Samospráva nevychádza z reálnej situácie. Zabrániť nekontrolovanému odtekaniu sa nedá na celom Slovensku rovnakými opatreniami. Závisia najmä od geologickej stavby podložia. Ak je pod povrchom nepriepustná vrstva ílovitých hornín, voda tečie po povrchu. Nemôže vsiaknuť do zeme. Niektoré návrhy samosprávy, ako je napríklad budovanie vsakovacích pásov, môžu byť dokonca až nebezpečné.

Prečo?

Lebo vsakovaním vody sa môžu pod povrchom vytvoriť šmykové plochy. Potom hrozí, že hornina sa zosunie, čo v obývaných lokalitách môže spôsobiť katastrofu. V stratégii samosprávy sú však aj dobré návrhy, ktoré by sa mali uviesť do života.

Napríklad?

Treba urobiť to základné: v intravilánoch obcí by mal byť poriadok. Ak nie je, do potokov a riek sa dostane množstvo odpadu, ktorý upchá korytá a spôsobí povodeň. Z vodohospodárskeho hľadiska bolo tiež chybou, že sa na obce presunuli kompetencie stavebných úradov. Lebo najmä v menších obciach sú starostovia často pod tlakom investorov, ktorí žiadajú urýchlené vydávanie stavebných povolení. Neraz aj na objekty, ktoré sú nevhodne umiestnené, napríklad v blízkosti tokov. Mnohí úradníci v obciach nepoznajú legislatívu a s vodohospodármi niektoré veci vôbec nekonzultujú.

Slovensko je hornatá krajina. Nižšie položené obce sa často dajú chrániť len tak, že sa protipovodňové opatrenia urobia nad nimi, teda na vyššie položených miestach...

Obce, ktoré sú vo väčšej nadmorskej výške, často nechcú pre ochranu svojich nižšie položených susedov obetovať pôdu na výstavbu protipovodňových zariadení. Takýto problém sme riešili na Záhorí. Pri obci Lopašov sme za 90 miliónov korún postavili polder - súchú nádrž, ktorá sa napúšťa len v čase hrozby povodní.

Lopašov však nemal s povodňami problémy. Ale kvôli ochrane susedných obcí sme ho museli postaviť, a to aj za cenu vyvlastňovania pozemkov. Tým sme však uchránili niekoľko nižšie položených sídiel, ktorých obyvatelia sú teraz spokojní a povodní sa neobávajú.

Povodne na Slovensku

Za posledných desať rokov spôsobili povodne na Slovensku škody asi za 17 miliárd korún. Združenie miest a obcí Slovenska predpokladá, že v nasledujúcich siedmich rokoch budú podstatne vyššie, a to 35 až 100 miliárd korún. V súčasnosti však na Slovensku nehrozia. Najmä na malých tokoch sa pre hrozbu lokálnych búrok nikdy nedajú vylúčiť. Pred dvoma rokmi však bola situácia iná ako je dnes. Najmä na Záhorí vtedy napadlo veľmi veľa snehu. V marci sa prudko oteplilo a začalo aj pršať, čo spôsobilo miestne povodne. Na Záhorí, ani inde na Slovensku, teraz veľké zásoby snehu nie sú. Príliš veľa ho nie je ani v Alpách. Keď sa tam však začne topiť, vždy to ovplyvní výšku hladiny Dunaja. Naposledy boli v Európe katastrofálne povodne v lete 2002. Postihli najmä okolité krajiny, kde mimoriadne silno a dlho pršalo. Pôda bola premočená a voda nedokázala do nej vsiaknuť. Vtedy hrozilo, že sa Dunaj vyleje aj u nás. Našťastie sa tak nestalo. Starostov zaujíma len to čo sa deje v Ich obciach, hovorí Peter Minárik.

 

Protipovodňová ochrana aj s cyklotrasami

Obe dôležité stavby proti vode na Dunaji už rastú

(14.02.2008; Bratislavské noviny; č. 6, s. 1; Bartovic Gustav)

Minulý týždeň skompletizovali dokumentáciu na výstavbu protipovodňových zábran na pravom brehu Dunaja od Starého mosta po Nový most a odovzdali ju generálnemu dodávateľovi.

Dodávateľ už aj prevzal stavenisko. "Prakticky už dnes by sa mohlo začať stavať," povedal nám v pondelok technický námestník Povodia Dunaja Peter Minárik a pokračoval: "Je v tom síce trojmesačný sklz, ale harmonogram platí. Zrejme nedôjde na strane dodávateľa ku konfliktu, pretože generálny dodávateľ Váhostav angažoval viacerých subdodávateľov a práve oni budú stavať na Viedenskej."

Váhostav sa v plnej miere venuje budovaniu protipriesakových opatrení na Prístavnej ulici. Tu sa vo všeobecnosti predpokladalo, že celková hĺbka podzemného múru bude do ôsmich metrov až po podložie, čo v podstate platí. Predsa však, táto lokalita bola v dávnejšej minulosti miestom najbohatšej siete ramien vnútrozemskej delty. Až priamo pri výkopoch sa ukázala potreba ísť na miestach, kde kedysi pretekali ramená a ramienka, aj hlbšie.

"Napriek všetkému," pokračuje P. Minárik, "na Prístavnej ulici sa pokračuje podľa plánu, dnes sa už stavia aj múrik, ktorý má byť na korune podzemnej zábrany."

Nadväzne by sa tu mal začať budovať cyklistický chodník, aby sa jeho línia na ľavom brehu Dunaja predĺžila až do centra mesta a tak sa uzavrela sieť cyklochodníkov v ňom. Podľa našich informácií by cyklotrasu mala budovať spoločnosť Metro.

Investor aj staviteľ veria, že stavbu na Prístavnej ulici ukončia do konca tohto roku a že aj na budovaní mobilnej protipovodňovej steny na pravom brehu sa podarí odstrániť sklz napriek tomu, že na výstavbu zostávajúcich úsekov majú dva roky - koniec februára 2010. "Nechceme nič naťahovať," hovorí P. Minárik, "ale chceme pokračovať tak, aby jednotlivé časti boli postavené čo najskôr a aby sa hneď uviedli do života." Povedal tiež, že do polovice tohto roku by mali mať stavebné povolenia na budovanie zábran v Devíne a v Devínskej novej Vsi.

 

Financie na protipovodňovú ochranu

VYHRÁME BOJ S VEĽKOU VODOU?

 

(24.01.2008; Televízna stanica STV 2; Enviro; 13.55; 15 min.; R)

V posledných desiatich rokoch spôsobili povodne na Slovensku škody za 18,5 miliardy korún. Napriek tomu, že ochranu pred povodňami si dala za cieľ každá ponovembrová vláda, na protipovodňovú ochranu sa stále nevynakladá potrebný objem financií. V pláne protipovodňovej ochrany schválenom v roku 2000, sa počítalo s 20 miliardami korún.

Podľa slov O. SRŠŇOVEJ, generálnej riaditeľky sekcie vôd a energetických zdrojov ministerstva životného prostredia tento program mal výhľadovo riešiť situáciu až do roku 2010, už v roku 2002 bol modifikovaný, kedy sa finančné prostriedky rozčlenili tak, aby sa dali realizovať potrebné protipovodňové aktivity. Exminister životného prostredia L. MIKLÓS pripustil, že bývalá vláda považovala protipovodňovú ochranu za menej prioritnú oblasť ako ostatné. V tejto súvislosti oceňuje, že súčasná vláda na túto oblasť vyčlenila výrazne vyššie zdroje.

Správcom vodných tokov je Slovenský vodohospodársky podnik, podľa technického riaditeľa FARKAŠA by mala vláda vyčleniť zdroje na protipovodňovú ochranu nielen v oblasti kapitálových, ale aj bežných výdavkov. V súčasnosti sa pripravujú iba protipovodňové opatrenia, na ktoré poskytol financie kohézny fond EÚ, ide o veľké stavby v metropolách západného, východného a stredného Slovenska.

Súčasná vláda si určila protipovodňovú ochranu za jednu z priorít v oblasti životného prostredia. Hovorca ministerstva životného prostredia P. VIŠVÁDER zdôraznil, že prvýkrát vláda vyčlenila prostriedky na tento účel zo štátneho rozpočtu, v roku 2008 to bude 1,6 miliardy korún. Ako spresnil J. FARKAŠ, z nich je 1,2 miliardy určených na investície, na opravy a údržbu pôjde 400 miliónov.

Podľa P. VIŠVÁDERA je veľmi cenné aj to, že v rámci operačného programu na roky 2007 - 2013 v oblasti životného prostredia sa na protipovodňovú ochranu vyčlenilo 120 miliónov eur, čo sú asi štyri miliardy korún. R. KLINDA, riaditeľ sekcie projektov ministerstva, doplnil, že v rámci operačného programu je prioritná os číslo 2 venovaná ochrane pred povodňami, pričom podporované budú najmä preventívne opatrenia a varovný a predpovedný systém. Hlavnými prijímateľmi podpory sú správcovia hlavných vodných tokov. Výzvy na predkladanie projektov vyhlási ministerstvo začiatkom roku 2008. Povinnosti v protipovodňovej ochrane majú aj obce. M. KOVÁČ, riaditeľ sekcie miestneho rozvoja ZMOS, v tejto súvislosti skonštatoval, že samosprávy si svoju zodpovednosť uvedomujú, ako aj to, že dôraz musia klásť na prevenciu.

Odborníci environmentalisti ale kritizujú rýchly odtok vody z pohorí do povodí, podľa nich lesy neplnia svoje funkcie, čo vedie následne k povodniam. M. KRAVČÍK, predseda MVO Ľudia a voda upozornil, že za posledných 50 rokov sa značne zmenila krajinná štruktúra tak, že už nedokáže zadržať vodu, dažďová voda preto veľmi rýchlo stečie dole. Pri protipovodňovej ochrane je preto potrebné zamerať sa aj na odstraňovanie tohoto stavu tak, aby krajina dokázala zadržať viac vody.

 

Petícia o SVP

V BANSKEJ ŠTIAVNICI ZORGANIZOVALI PETÍCIU ZA ZACHOVANIE SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU V MESTE

(09.12.2007; Televízna stanica STV 1; Noviny STV; 19.30; 2 min.; MAJER Peter, ZEMANČÍK Radoslav)

Moderátorka:

"Zamestnanci Slovenského vodohospodárskeho podniku sa musia presťahovať z Banskej Štiavnice do Žiliny. Rozhodol o tom minister životného prostredia Jaroslav IZÁK. Podľa pracovníkov pôjdu z vlastných zrekonštruovaných priestorov do prenajatej budovy. Magistrát už začal zbierať podpisy za zachovanie podniku v Banskej Štiavnici."

R. ZEMANČÍK, redaktor:

"Rezort životného prostredia chce vodohospodárov sťahovať najmä pre nevhodné umiestnenie podniku."

P. VIŠVÁDER, hovorca ministerstva životného prostredia:

"Doteraz bolo umiestnenie umelé a nevhodné. Bolo mimo akýchkoľvek infraštruktúrnych, mimo akýchkoľvek logistických väzieb podniku."

L. PODKONICKÝ, bývalý technicko-prevádzkový riaditeľ podniku:

"Vždycky pokiaľ je niečo celoplošné, tak vždycky najbližšie je do ťažiska a v ťažisku Slovenska je Banská Štiavnica nie Žilina."

P. BALŽANKA, primátor Banskej Štiavnice:

"Prečo sťahovať niečo čo perfektne funguje v Banskej Štiavnici, niečo čo má perfektnú centrálnu polohu, niečo kde je vybudovaný perfektný dispečing v oblasti povodňových aktivít."

R. ZEMANČÍK:

"Koľko bude sťahovanie stáť nám vedenie podniku nepovedalo. Odmietlo s nami totiž komunikovať. Bývalí zamestnanci tvrdia, že za sťahovaním je aj politicko-finančné prepojenie. Žilinská budova, v ktorej má podnik sídliť, totiž podľa nich patrí osobe blízkej jednej z koaličných strán. Slovenská televízia má k dispozícii rozhodnutie ministra životného prostredia, v ktorom je žilinské sídlo podniku určené."

P. VIŠVÁDER:

"Ešte nie je definitívne rozhodnuté či pôjde generálne riaditeľstvo do budovy súkromnej firmy."

G. MIZERÁKOVÁ, zástupkyňa odborov:

"Veľa Štiavničanov ani si nevie domyslieť tie dôsledky čo sa stane."

R. ZEMANČÍK:

"Na to, či mala petícia zmysel, si jej organizátori budú musieť počkať do stredy, kedy bude oznámený jej výsledok."

 

Protipovodňová ochrana v štátnom rozpočte

NA PROTIPOVODŇOVÉ OPATRENIA PÔJDE VIAC PEŇAZÍ

(09.12.2007; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.40; 1,5 min.; BELJAJEVOVÁ Alexandra)

Vladimír VONDRÁK, moderátor:

"Vláda sa rozhodla aktívne bojovať proti povodniam. Tie v minulosti spôsobili miliardové škody. Peniaze vo výške viac ako 1,5 miliardy korún chcú investovať do protipovodňovej ochrany. Prispieť sa rozhodla aj Európska únia."

Alexandra BELJAJEVOVÁ, redaktorka:

"Už od roku 2000 platí u nás plán protipovodňovej ochrany, ktorý však nefunguje. Dlh je viac ako osem miliárd korún. Podľa šéfa rezortu životného prostredia je schválená čistka prvým krokom k zlepšeniu protipovodňovej ochrany u nás."

Jaroslav IZÁK (SNS), minister životného prostredia:

"Sa navrhuje 1,6 miliardy, čiže táto suma by mal rozhodne pomôcť riešeniu situácie v rámci Slovenska."

László MIKLÓS (SMK), exminister životného prostredia:

"Keby každý rok išlo okolo dvoch miliárd korún, tak by sa to mohlo možno trošku táto diera zaplátať."

Michal SÝKORA, predseda ZMOS-u (telefonát):

"Toto je už suma, ktorá môže významným spôsobom naštartovať tento proces."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Za rozdelenie peňazí bude zodpovedný Slovenský vodohospodársky podnik. Vypracované sú už aj konkrétne projekty."

J. IZÁK:

"Tie najväčšie projekty sú protipovodňová ochrana Banskej Bystrice, to je viac ako dve miliardy korún. Ďalšie sú smerované na východné Slovensko, kde je zlý povodňový stav a protipovodňový, najmä riek Bodrog, Tisa, Latorica."

M. SÝKORA:

"Tých škôd na majetku miest a obcí v posledných rokoch je naozaj veľa."

A. BELJAJEVOVÁ:

"Na protipovodňovú ochranu vyčlenila Slovensku štyri miliardy korún aj Európska únia. Tie musíme vyčerpať do roku 2013."

 

Protipovodňové práce v Bratislave

Protipovodňovú ochranu už vidieť

(10.12.2007; Sme; príloha Bratislava, s. 20; Kráková Dorota)

Výstavba protipovodňových bariér pokračuje, na Prístavnej je už viditeľná. Do začiatku nového roka by sa malo začať stavať aj na petržalskom brehu.

Protipovodňová ochrana v meste už naberá reálne kontúry. Stavia sa na Prístavnej ulici medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom.

"Sú tam stroje, ktoré injektujú podložie, utesňujú ho," povedal Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Je to prvý úsek, ktorý sa v októbri začal budovať na území mesta. Projektujú sa všetky ostatné úseky, spolu sa bude stavať na siedmich miestach od Prístavného mosta až po Devínsku Novú Ves.

Najčerstvejšia spomienka Bratislavčanov na povodeň je z roku 2002, hladina Dunaja vtedy na nábreží siahala do výšky takmer desiatich metrov. Chýbalo len pár centimetrov, aby sa voda vyliala.

Cyklotrasy na múre

Bariéra na Prístavnej, ktorá bude mesto chrániť pred tisícročnou vodou, by mala byť hotová na budúci rok.

Protipovodňový múr bude slúžiť vo viacerých úsekoch aj ako cyklotrasa - okrem Prístavnej ulice napríklad aj na Viedenskej ceste.

Múrik v Petržalke bude prevyšovať terén o jeden meter a bude dláždený tak, aby to vyhovovalo cyklistom i pamiatkarom.

Viedenská cesta

Podobne to bude aj na iných úsekoch, napríklad v Petržalke. Tu už projekt čaká na stavebné povolenie. "S Viedenskou cestou meškáme oproti plánu, do začiatku nového roka by sa mohlo začať stavať aj tu," hovorí Minárik. Problém bol so vstupmi na pozemky.

Súčasťou celého projektu je aj vybudovanie novej úrovne promenády bližšie pri rieke, podobne ako to je v Budapešti alebo Paríži.

Začalo sa Gabčíkovom

Stavba protipovodňovej ochrany mesta sa začala na jar medzi obcou Sap na Žitnom ostrove a Gabčíkovom. Práce tu už pokročili, tesniaca stena je hotová asi na 50 percent a tesnenie svahu hrádze asi na 80 percent.

Do konca roka 2009 by mala byť väčšina prác na protipovodňovej ochrane Bratislavy hotová. "Termín ukončenia je 17. február 2010, práce by teda spolu mali trvať 36 mesiacov," povedal Minárik. Asi pol roka bude ešte trvať skolaudovanie a finančné vyrovnanie stavieb.

Náklady na stavby dosiahnu 1,21 miliardy korún - 85 percent pôjde z fondov EÚ, desiatimi percentami prispeje štát a piatimi mesto.

 

Sĺňava opäť s vodou

Vo vodnej nádrži Sĺňava je už opäť napustená voda

6.11.2007    Tasr 

 

 

 


Piešťany 6. novembra (TASR) - Dovedna 12,5 milióna metrov kubických (m3)
vody je už opätovne napustených vo vodnej nádrži Sĺňava pri Piešťanoch.
Známu rekreačnú zónu na rieke Váh v priebehu posledných dvoch mesiacov podrobili po 39 rokoch revízii, kedy za päť dní - od 3. do 8. septembra -
vodohospodári vypustili Sĺňavu i prívodné kanály. Potom nasledovali prehliadky a opravy betónových konštrukcií a tesnenia hrádzí, ktoré sú inak permanentne pod hladinou vody a nie je možné sledovať ich technický stav.
Vodohospodári urobili potrebné práce zhruba za 45 miliónov Sk na hati Drahovce, zdrži Sĺňana, odpadovom kanáli v Hornej Strede, prívodnom a odpadovom kanáli v Maduniciach, v prístave Ratnovce a ďalších miestach v celkovej dĺžke 26,6 kilometra. V súčasnosti podľa slov vedúceho technika pre vodné dielo Drahovce-Madunice Miloša Bundu prebiehajú záverečné zhrnutia výsledkov revízie.
"Napúšťanie sa začalo v stredu 31. októbra a skončilo 3. novembra o ôsmej hodine ráno, kedy Sĺňava dosiahla minimálnu prevádzkovú hladinu s objemom 8 miliónov m3
vody," povedal pre TASR. Hladina v nádrži sa od začiatku napúšťania dvíhala zhruba pol metra za hodinu. Pod vodou zostalo aj vyčistené dno Sĺňavy, na ktorom po vypustení našli pracovníci karosérie viacerých áut, bicykle a ďalšie vraky. Vyťažili tiež niekoľko desiatok tisíc m3 bahna.
Vodné dielo Drahovce-Madunice bolo uvedené do prevádzky v septembri 1961, keď madunická vodná elektráreň Madunice dodala do siete prvé kilowatty elektrickej energie. Účelom stavby je využitie energetického potenciálu rieky Váh na tomto úseku, odber povrchovej vody a závlahy regiónu. Sú tu vytvorené aj podmienky na vodné športy a rybolov. Ďalšou možnosťou využitia je ochrana vzácneho kúpeľného bahenného žriedla.

 

OZ Bratislava

Zdokonaľujú ochranu mesta pred vodou

(01.11.2007; Bratislavské noviny; č. 37, s. 2; gub)

V týchto dňoch sa začína stavebné konanie, ktoré potrebujú pracovníci SVP, š.p., Odštepný závod Bratislava, na vybudovanie protipovodňových zábran medzi Starým a Novým mostom.

Do mesiaca by mal stavebný úrad rozhodnúť a tak najneskôr koncom októbra sa začnú práce aj na pravom brehu. Tým by sa v Bratislave stavalo na dvoch miestach - na Viedenskej ceste a na Prístavnej ulici. Tu už hĺbia výkopy pre základy zvýšenej ochrany.

Vodohospodári sa musia obracať - technický riaditeľ SVP, š.p., Odštepný závod Bratislava, Peter Minárik upozorňoval, že v meste bude dokumentačná príprava stavieb mimoriadne náročná najmä pre nezakreslené inžinierske siete, a to sa potvrdilo. Byrokracie bolo viac ako stavania, ale napriek tomu vodohospodári tvrdia, že to aj v predvianočnom čase zvládnu pri plnej prevádzke na Viedenskej ceste.

A o čas ide - 80 percent nákladov na celý systém od Devínskej Novej Vsi po obec Sap pod Gabčíkovom sa hradí z Kohézneho fondu EÚ. V zmluve je však okrem subvencie zakotvený aj termín - 24 mesiacov od tohtoročného 20. februára, keď sa podpísalo memorandum o vybudovaní diela. Tretinu časového limitu už máme za sebou. Stavitelia však pri oficiálnom začatí prác vyhlásili, že sa termín pokúsia skrátiť a so stavbami v Bratislave začali podľa pôvodného termínu.

V každom prípade postupujú pri stavbách podľa toho, ktoré lokality sú najviac ohrozené. Bratislavské brehy sú významné aj z toho dôvodu, že ak by sa voda vyliala na ľavom brehu, môže to ohroziť celý Žitný ostrov.

Televízna beseda o protipovodňovej ochrane

POVODNE SÚ REALITOU. PRIPRAVUJEME SA NA NE DOSTATOČNE?

 

(12.09.2007; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21.30; 2 min.; R)

 

M. STANO, moderátor:

"Za uplynulých 10 rokov spôsobili povodne na Slovensku škody za 17 miliárd korún. Štát chce predchádzať záplavám aj prevenciou a investovať viac peňazí. Po Morave, Váhu či Turci plánujú vodohospodári rekonštruovať hrádze aj na Kysuci, Ondave i Hornáde. Hrozbu záplav však v poslednom čase zvyšuje odpad a drevo v okolí riek a potokov."

H. CVANCIGEROVÁ, redaktorka:

"Na stav v okolí riek by mali dohliadať nielen správcovia tokov. Zo zákona vyplýva táto povinnosť aj obciam a ľuďom žijúcim v ich blízkosti."

P. VIRÁG, Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica:

"Na niektorých úsekoch tokov boli do vody splavované predmety, ktoré na brehu nemajú čo robiť."

H. CVANCIGEROVÁ:

"Pri potokoch sa často nachádza odpad či uskladnené drevo. Keď sa v období dažďov zdvihne hladina riek nastáva problém."

P. VIRÁG:

"Na najbližšom meste alebo priepuste sa im tieto predmety zachytia, upchajú tento otvor, ktorý je určený na prepúšťanie tej povodne a v dôsledku toho potom dochádza k vytlačeniu vody z koryta a zaplavovaniu objektov, k trhaniu ciest, podomieľaniu mostov."

H. CVANCIGEROVÁ:

"V niektorých obciach sa už poučili."

M. KEKELYOVÁ, starostka obce Ochodnica:

"Ľudia, ktorí mali nejaký stavebný materiál alebo nejaké prístrešky postavené v blízkosti rieky, tak im to zobrali, takže sú si už vedomí toho, že brehy musia byť voľné."

H. CVANCIGEROVÁ:

"Obce môže udeliť znečisťovateľom okolia riek pokutu. Od 500 do 50-tisíc korún. Pokuty idú do obecného rozpočtu. Starostovia však nerobia radi. Radšej apelujú na vodohospodárov a dovolávajú sa protipovodňovej prevencie."

M. SUPEK, generálny riaditeľ Skecie vôd MŽP SR:

"V novom programovom období sa pokúšame získať na tento titul 120 miliónov eur, čo je zhruba 4 miliardy korún."

H. CVANCIGEROVÁ:

"Len na výstavbu protipovodňovej línie Dunaja na ochranu hlavného mesta, sa preinvestuje miliarda 200 miliónov korún. Práce by mali byť ukončené do roku 2010."

M. STANO:

"O protipovodňovej ochrane sa budeme rozprávať s Mariánom SUPEKOM, generálnym riaditeľom Sekcie vôd a energetických zdrojov ministerstva životného prostredia a exministrom životného prostredia Lászlóm MIKLÓSOM. Ja len dodám, že v našom štúdiu v Banskej Bystrici je aj podpredsedníčka Združenia miest a obcí slovenska Viera KRAKOVSKÁ.

Pán SUPEK, Slovensko má síce pre túto chvíľu veľkú vodu za sebou, ale tá hrozba povodní tu stále trvá. Dá sa povedať, že to riziko povodní sa v poslednom desaťročí dajme tomu zvýšilo a že naňho Slovensko dajme tomu nie je pripravené, že sa do protipovodňových opatrení napriek veľkým plánom a sľubom v podstate neinvestovalo?"

M. SUPEK:

"Samozrejme, v úplne novom období sa investovali peniaze do protipovodňovej ochrany. Týchto peňazí však nebolo toľko, koľko uvažoval program ochrany proti povodniam pre celé územie Slovenska do roku 2010. Tento program po jeho aktualizácii si vyžadoval takmer 21 miliárd slovenských korún. Na tieto tituly bolo poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z ďalších úverových zdrojov zhruba tri miliardy. Situácia sa ale veľmi zmenila po roku 2002, kedy Európska únia umožnila čerpať finančné prostriedky aj na protipovodňovú ochranu a preto ministerstvo už v tom uplynulom programovacom období rozbehlo množstvo projektov, tri veľké projekty cez Kohézny fond ochrana Bratislavy, Banskej Bystrice a Prešova a 26 menších projektov zo štrukturálnych fondov."

M. STANO:

"Urobilo sa zatiaľ dosť, aby bolo Slovensko dajme tomu bezpečnejšie pred povodňami?"

M. SUPEK:

"No o bezpečnosti pred povodňami je veľmi ťažko hovoriť. Samozrejme, už aj u nás sa prejavujú problémy so zmenou klímy. Tie extrémy vidíme, že sú častejšie. Pred mesiacom, dvoma sme sa sťažovali, že máme veľké sucho, teraz tej vody naopak bolo zase priveľa. Tie extrémy sa naozaj zvyšujú aj u nás a je potrebné robiť preventívne opatrenia, ktorými v poňatí vodohospodárov sú najmä opatrenia priamo na samotných vodných tokoch, či už je to opravy, údržby hrádzí, ale aj budovanie poldrov alebo aj nádrží."

M. STANO:

"Áno. Pán MIKLÓS, ono sa hovorí, že v tom minulom volebnom období alebo predminulom, jednoducho v minulosti sa veľa hovorilo, málo urobilo. O vás je známe, že ste na tému protipovodňová ochrana bojovali veľmi dlho napríklad s ministrom, exministrom financií pánom MIKLOŠOM. Takže teda aká je situácia z vášho pohľadu?"

L. MIKLÓS:

"No, je to tak, ako ste hovorili. To bol vždycky kameň úrazu pri každom jednom rozpočte na ďalší rok. Tak, ako povedal pán SUPEK, tých peňazí nikdy nebolo dosť, ani teraz nie je dosť. Tie projekty, ktoré sú vypracované, tie treba dotovať peniazmi a treba ešte jednu veľmi dôležitú vec povedať, že Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je zo zákona správcom toku, a je zodpovedný za technické opatrenia na tokoch. Jednoducho je na dne, má problémy s udržaním sa práve preto, že zo štátneho..."

M. STANO:

"Ako finančne myslíte?"

L. MIKLÓS:

"Finančne, áno, pretože práve im chýbajú tie peniaze, ktoré sú v celospoločenskom záujme očakávané zo štátneho rozpočtu, respektíve z iných nerozpočtových zdrojov. No, znovu hovorím, tých peňazí nie je dosť a v poslednom roku môjho pôsobenia na ministerstve sa dokonca rozhodli, že existujúci program protipovodňových opatrení Slovenska, ktorý počítal okolo 22 miliárd korún a meškali sme za päť rokov, lebo to bol program na desať rokov, za päť rokov sme meškali sedem miliárd korún, tak sme si povedali, že to nemá význam ťahať ten program do budúcnosti, ale treba prerobiť na nový."

M. STANO:

"Pán SUPEK, niektoré projekty sa už rozbiehajú. Už o dva roky by sa tých záplav nemali báť napríklad v blízkosti Bratislavy, Devínska Nová Ves alebo Devín. Pracuje sa aj v iných častiach Slovenska. Tie škody, odhady škôd, ktoré spôsobia povodne na Slovensku v nasledujúcich siedmych rokov je minimálne 35 až 100 miliárd korún ak sa neurobí nič. Takže kde sa pracuje?"

M. SUPEK:

"No samozrejme základné činnosti sú na bedrách Slovenského vodohospodárskeho podniku, pretože s povodňovou ochranou úzko súvisí aj bežná údržba vodných tokov, odťažovanie nánosov, čistenie korýt tokov. To je to, čo spomínal pán poslanec MIKLÓS, že Slovenský vodohospodársky podnik na to nedostáva peniaze. To sú práce vykonávané vo verejnom záujme a nie je možné ich premietnuť do cien iných služieb. Tie práce, ktoré sa týkajú povodní, bohužiaľ stále odstraňujeme ďalšie a ďalšie následky povodní z predchádzajúcich rokov a tým aj ten program, ktorý mal stanovené..."

M. STANO:

"(...)."

L. MIKLÓS:

"Áno."

M. SUPEK:

"...svoje ciele sa vlastne istým spôsobom posúva a neustále sa upravujú priority, aby sa ochránilo..."

M. STANO:

"Veľmi krátko povedzte, kde sa momentálne pracuje na takých rozbehnutých projektoch okrem Bratislavy? Skutočne veľmi krátko."

M. SUPEK:

"Rozbehnuté projekty vodné dielo Kráľová, vodné dielo Šírava. Sú to rekonštrukcie hrádzí Ondavy, sú to rekonštrukcie, čo sme spomínali protipovodňová ochrana Bratislavy, ľavá strana ale aj pravostranná hrádza medzi Starým a Novým mostom."

M. STANO:

"S dovolením, ešte teraz sa obrátime do Banskej Bystrice, kde v tejto chvíli je podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska pani Viera KRAKOVSKÁ. Pekný večer."

Viera KRAKOVSKÁ:

"Dobrý večer."

M. STANO:

"Pani KRAKOVSKÁ, takže mestá a obce nie sú vlastníkmi tokov, ale ochranu pred povodňami na ne štát delegoval ako prenesenú kompetenciu. Ako ste zatiaľ spokojní s prístupom štátu? Preplácajú vám dajme tomu včas záchranné práce po zásahoch?"

V. KRAKOVSKÁ:

"No, žiaľ budem musieť odpovedať negatívne. Najväčším kameňom úrazu vlastne udržať protipovodňovú ochranu je vlastne v preplácaní faktúr, ktoré vlastne obce vynaložili jednak na záchranné a jednak na zabezpečovacie práce a ešte vlastne ten nesystémový krok je v tom, že to sa prepláca z rezervy vlády, ktorá v skutočnosti uvoľní kedy uvoľní tie prostriedky a obce sa dostávajú do situácií, že tí vykonávatelia tých prác vlastne na nich tlačia a dostávajú sa doslova do úverov. Je jeden fakt, že je to prenesený výkon štátnej správy, ale teda mestá a obce sa teda nebránia tomu, aby sa starali o protipovodňovú ochranu. Treba však povedať, že naozaj je to prenesený výkon štátnej správy a bohužiaľ musím povedať aj to, že dostávame na obyvateľa 2,80 koruny aj v tomto roku. To znamená, ministerstvo životného prostredia uvoľnilo 20 miliónov korún na všetky mestá, obce."

M. STANO:

"Pani KRAKOVSKÁ, dá sa povedať, že teda obce majú alebo mestá, ktoré sú postihnuté povodňami, majú finančné problémy. Dá sa upresniť, v akom objeme, v akom rozsahu a ktorých napríklad obcí sa to týka a ako chcete situáciu riešiť?"

V. KRAKOVSKÁ:

"Samozrejme, že sme sa obrátili aj listom aj na pána premiéra aj na ministra životného prostredia, aby sa čo najrýchlejšie preplatili tieto faktúry, lebo jedná sa vlastne o platbu faktúr z roku 2006. Neviem konkrétne dnes odpovedať o koľko tých, v objeme finančných prostriedkov sa jedná, ale témou rokovaní našich orgánov väčšinou je to, že poukazujú starostovia, primátori, že ešte neobdŕžali finančné prostriedky."

M. STANO:

"Napríklad o aké obce ide konkrétne?"

V. KRAKOVSKÁ:

"Na východnom Slovensku. Ja si teraz nespomeniem. Samozrejme a to... Ten systém je zlý už v tom, že a neudržateľný pre samosprávy, že už aj tohto roku prebehli alebo boli niektoré povodne, v niektorých aj víchrice a vlastne tí majú nádej dostať tie finančné prostriedky až na budúci rok."

M. STANO:

"Pani KRAKOVSKÁ, dnes na ministerstve životného prostredia zaznelo, že si samospráva neplní povinnosti, nečistí korytá, okolie riek, takže rôzne nečistoty môžu zvyšovať hladinu, prípadne ohrozujú mosty. Ministerstvo vám vyčíta, že málo pokutujete a chýba tam nejaká disciplína. Takže aká je vlastne tá situácia?"

V. KRAKOVSKÁ:

"Treba povedať, že obce a mestá iba, myslím, že v 35 prípadoch sú vlastníkmi vodných tokov. To znamená, že správca vodných tokov by si mal tieto vodné toky udržiavať. Nie samospráva. My nie sme za to zodpovední. Samozrejme, že sa zase nebránime tomu, aby sme poukazovali na tieto nedostatky, respektívne napomáhali určitým povodiam a samozrejme väčšinou tie miestne potoky patria pod správu Lesov Slovenskej republiky, že budeme poukazovať na tých občanov, ale nie to až tak dramatické, alebo nebránia, alebo nie je tým základným dôvodom tých povodní to, že tam sú nejaké teda nedostatky čo sa týka skladovania materiálov. Takže..."

M. STANO:

"Pani KRAKOVSKÁ, ďakujeme pekne za rozhovor. Pekný večer do Banskej Bystrice."

V. KRAKOVSKÁ:

"Prosím. Dovidenia."

M. STANO:

"Dovidenia. Páni, počuli sme výhrady samosprávy. Akým spôsobom by sa to dalo napríklad tieto finančné problémy riešiť? Pán MIKLÓS."

L. MIKLÓS:

"No, jedine tak, že dostanú samosprávy viac peňazí na ten výkon. Druhá vec je, znovu to, čo pani KRAKOVSKÁ spomínala, že správcom toku je Slovenský vodohospodársky podnik a nie obce a tu sme zase pri tom začiatku, že Slovenský vodohospodársky podnik nemá dostatočné dotácie na verejnoprospešné funkcie. Jednak nemá na výkon tých konkrétnych maličkých vecí, ktoré sú po jednotlivých obciach, ale nemá ani napríklad na vytyčovanie a udržovanie plavebnej dráhy v Dunaji a pritom to je z medzinárodných dohovorov vyplýva, že to musí robiť každý štát za svoje, ale ten podnik, ktorý to vykonáva, musí predsa za to dostať."

M. STANO:

"To znamená, že sme opäť na začiatku. Nedostatok peňazí. Vláda si dala protipovodňovú ochranu do svojich priorít. Aj Slovenská národná strana, ktorá vlastne nominovala ministra životného prostredia chce požadovať v rámci budúcoročného štátneho rozpočtu ďalších päť miliárd. Pán SUPEK, môže to tú situáciu nejako pohnúť, vyriešiť?"

M. SUPEK:

"Samozrejme, finančné prostriedky veľmi by ovplyvnili realizáciu tohto programu. Ja vás ešte musím trošku poopraviť v tom komentári, nie ministerstvo vytýkalo starostom obcí tie nedostatky, ale bol to zástupca správcov tokov, takže korektná informácia. Tam čo odznelo či je možná zmena legislatívy? Samozrejme, zmena legislatívy v tejto oblasti je možná, ale tie povodne sa nám opakujú a tie malé lokálne povodne takmer týždenne alebo s nejakými dvoma, troma týždňami a vzhľadom na to, že ten materiál sa spracováva, samozrejme podklady od obcí, verifikácia týchto podkladov obvodnými, krajskými úradmi, takisto všetkými rezortami, vyššími územnými celkami, spracovanie materiálu, pripomienkové konania, tak z tohto dôvodu je tá legislatíva nastavená. Pokiaľ vláda nerozhodne inak, keď sú nejaké povodne mimoriadneho rozsahu, tak sa tým zaoberá jedenkrát ročne, rieši celý rok. A v tomto roku vláda keď zasadla, tak použila na úradu týchto nákladov na záchranné a zabezpečovanie práce nie len celú svoju rozpočtovú rezervu 150 miliónov korún, ale aj ďalších 26 miliónov."

M. STANO:

"Pán MIKLÓS, môže dodatočných päť miliárd alebo okrem tých navýšených peňazí situáciu vyriešiť? Dokedy je reálne očakávať? Veľmi krátko."

L. MIKLÓS:

"No, celkom iste, že pomôže. Samozrejme, doriešiť nedorieši, pretože tam sú vypočítané väčšie peniaze, ale treba zase povedať, že treba etapovite vynakladať, hej, tie peniaze. Takže keď sa podarí niekomu päť miliárd dostať do rozpočtu na povodne, tak budem absolútne spokojný a budem gratulovať a budem podporovať toto úsilie."

 

 

Vodne dielo Nováky

ÚŽITKOVÁ VODA JE NENAHRADITEĽNÁ PRE PRIEMYSELNÚ AGLOMERÁCIU V NOVÁKOCH

 

(12.09.2007; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 18.00; ONDÁŠ Marián)

 

 

Úžitková voda je nenahraditeľná pre priemyselnú aglomeráciu v Novákoch. Podniky z nádrží do výrobných prevádzok a na chladenie spotrebujú ročne až 14 miliónov kubíkov. Dôležitú úlohu zohráva vodné dielo Nováky, ktoré zachytáva vody z hornonitrianskej kotliny. Jeho spoľahlivosť však bola ohrozená a vodohospodári museli investovať 10 miliónov korún. Pokračuje Marián ONDÁŠ."

Marián ONDÁŠ, redaktor:

"Zub času sa podpísal na prevádzkyschopnosti vodného systému a akumulačnej nádrže. Vysvetľuje riaditeľ Správy Povodia Hornej Nitry Marián JURSA."

Marián JURSA:

"Príčinou havárie bolo to, že v kľúčovom bode došlo k poruche jedného záveru a nebolo s ním možné manipulovať, a tým pádom zabezpečiť tú dodávku vody, a vlani pri tej poruche nám v podstate roztrhlo kompenzátor, cez ktorý pretekalo nejakých 300 litrov za sekundu a hrozilo, že keď sa tá trhlina viac otvorí, tak jednoducho stratíme tlak a chemička bude bez vody."

M. ONDÁŠ:

"Na odstraňovaní poruchy pracuje tím opravárov. Elektrikár Milan BALÁŽ."

Milan BALÁŽ:

"Bola to ťažká robota, lebo bolo všetko zhrdzavené. Muselo sa to tam nahrievať, páliť."

M. ONDÁŠ:

"Vodohospodári pracujú na niekoľkých lokalitách. Opäť Marián JURSA."

M. JURSA:

"Tretia taká veľká súčasť je oprava vodojemu na Brezine, kde sme zistili priesaky."

M. ONDÁŠ:

"Čo prinesie tá modernizácia?"

M. JURSA:

"Služba, ktorá momentálne je nonstop, bude mať prehľad o prípadnom vzniku havárie na jednotlivých vetvách, budú merané tlaky, takisto tam bude možnosť ovládania bez toho, aby sme museli prejsť teda osem kilometrov do niektorej šachty a manipulovať."

 



 Archív
 Dzurindova ani Ficova vláda nedali dosť peňazí na prevenciu proti záplavám 
 Po 39 rokoch znova vypustili známu vodnú nádrž pri Piešťanoch 
 Slovenský vodohospodársky podnik a ochrana pred povodňami 
 Pred 5 rokmi bol Dunaj hrozivý 
 Financie na povodne 
 Tichý Potok po 10 rokoch 
 Z tlačovej besedy v Banskej Bytrici (24. 7. 2007) 
 Dohoda o Chorvátskom ramene 
 Bodva bez vody 
 10.výročie SVP a problémy s financovaním vodného hospodárstva 
 Slňava ide do revízie 
  
 Protipovodňová ochrana hlavného mesta 
 Štát dlžníkom 
 Nízka hladina Dunaja 
 Generálny riaditeľ SVP, š.p. Peter Nemčok v Hospodárskych novinách 
 Rok od veľkej vody v Trsticiach 
 Spoznali taje priehradného múru 
 Perspektívy vodných elektrární 
 Protipovodňová ochrana Bratislavy 
 

projekty