52 Views
V dňoch 24. – 26. 9. 2024 sa vo Vysokých Tatrách, v Hornom Smokovci, konalo pod záštitou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prestížne podujatie slovenských a českých vodohospodárov – priehradárov, konferencia s medzinárodnou účasťou XXXVIII. Priehradné dni 2024. V opakujúcich sa dvojročných cykloch, naposledy v roku 2022 v Českej republike v Nesuchyně, pripadla organizácia tejto konferencie SLOVENSKÉMU VODOHOSPODÁRSKEMU PODNIKU, štátnemu podniku, OZ Povodie dolného Váhu a OZ Povodie horného Váhu, v spolupráci so Slovenským priehradným výborom a finančnou podporou OZ Vodohospodári. V rámci zahájenia XXXVIII. Priehradných dni si účastníci pripomenuli meno prof. Ing. Ladislava Votrubu, DrSc., významnej československej osobnosti priehradného staviteľstva, pôvodcu myšlienky zrodu Priehradných dní, ktoré sa po prvý krát konali v roku 1961 v Prahe. Od toho času sa konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom „Priehradné dni“ organizujú nepretržite, spočiatku každoročne, v ostatných desaťročiach pravidelne každé dva roky, striedavo v Českej republike a na Slovensku. Výnimkou bol rok 2020 v dôsledku pandémie. Ku cti Priehradných dní prispieva fakt, že ich organizovanie nenarušilo ani rozdelenie Československa v roku 1993 na dva samostatné štáty. Obsahová náplň konferenčných zborníkov dokumentuje vývoj priehradného staviteľstva na území Čiech aj Slovenska od roku 1951 po súčasnosť. Kým predmetom pozornosti prvých konferencií – Priehradných dní – boli záležitosti príprav, projektovania a výstavby nádrží a priehrad, ale aj otázok ich bezpečnosti a vplyvu na okolie a životné prostredie, neskôr sa okruh problémov sústreďoval viac na poznatky a skúsenosti z prevádzky týchto vodných diel. Od konca 20. storočia, kedy bola na našom území postavená ostatná vodná stavba Žilina (1998), v Českej republike Slezká Harta (1997), sa do pozornosti dostávajú predovšetkým problémy, vyplývajúce z narastajúceho veku vodných stavieb (opotrebovanie materiálov, spoľahlivosť drenážnych systémov, zanášanie nádrží a pod.). Nemalá pozornosť je upriamená aj na význam VS v kontexte prejavujúcich hydrologických extrémov ako sprievodného javu klimatických zmien (potreba overovania kapacít bezpečnostných priepadov) a tiež dopady sucha. V dôsledku týchto javov sa do popredia dostáva akútna potreba výstavby nových vodných nádrží. V Českej republike to sú pripravované vodné diela Nové Heřminovy, Kryry a Vlachovice, na Slovensku vodárenská nádrž Tichý potok, ale aj VS Slatinka.
V tomto duchu sa niesli aj tematické okruhy prerokovávaných otázok XXXVIII. Priehradných dní 2024, ktoré boli zamerané na:
- Technicko-bezpečnostný dohľad – bezpečnosť vodných stavieb – 12 príspevkov;
- Starnutie vodných stavieb, rekonštrukcie a sanácie – 17 príspevkov;
- Vodné nádrže v spektre klimatických zmien, postavenie vodných nádrží pri hospodárení s vodou – 8 príspevkov;
- Klimatické zmeny a potreba budovania nových vodných nádrží – 9 príspevkov a
- Rôzne – príspevky súvisiace s problematikou vodných stavieb – 11 príspevkov.
Ďalším významným fenoménom je to akútna potreba výchovy mladých nastupujúcich odborníkov. Už viac ako desaťročie evidujeme na Slovensku (SvF STU), podobne aj v Českej republike), enormne malý počet poslucháčov na odbore Vodné stavby a vodné hospodárstvo. To stavia oblasť vodného hospodárstva na Slovensku v krátkej dobe do neľahkej situácie.
V závere konferencie bola pre účastníkov pripravená odborná exkurzia na vodné dielo Liptovská Mara, obohatená o plavbu loďou po nádrži, návštevu artikulárneho kostola vo Svätom Kríži, prehliadkou múzea Archeoskanzenu Havránok a možnosťou využitia termálneho kúpaliska v Bešeňovej.
Možno konštatovať, že konferencia mala úspešný priebeh a nesporne splnila svoj účel. Účasť bola čiastočne poznamenaná povodňovými udalosťami, ktoré nastali bezprostredne pred termínom jej konania. Neodkladné pracovné povinnosti skomplikovali kolegom z Povodia Moravy, Odry a Labe prítomnosť na Priehradných dňoch. Napriek tomu sa konferencie zúčastnilo 270 vodohospodárov – priehradárov, 178 zo Slovenska a 92 účastníkov zo zahraničia, prevažne z Českej republiky. V priebehu dvoch rokovacích dní tu bolo odprezentovaných mnoho zaujímavých a podnetných informácií z oblasti monitoringu a technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách, ale najmä z oblasti rekonštrukcií a sanácií priehrad tak s ohľadom na ich vek, ako aj s ohľadom na ich bezpečnosť.
Tak ako po iné roky, aj tentokrát konferencia potvrdila význam nádrží a priehrad v spoločnosti. Doterajšie poznatky a skúsenosti, z celosvetového hľadiska podložené niekoľkými tisícročiami, na našom území stáročiami, po-tvrdili význam a zmysel nádrží a priehrad nie-len pre spoločnosť, ale aj pre toľko diskutované životné prostredie. Vodohospodárom bola daná do vienka jedna mimoriadne významná úloha: hospodáriť s tým najcennejším, čo nám príroda poskytuje – s vodou – maximálne ohľaduplne, efektívne a racionálne. A bez nádrží a priehrad nemožno toto dôležité poslanie plniť spoľahlivo. Význam nádrží a priehrad overil čas. A tak ich existencia v budúcnosti, pri stále častejšie diskutovaných otázkach o klimatických zmenách, s dopadom na extrémy počasia, posúva tieto významné vodné stavby do popredia nielen po stránke odbornej, ale aj spoločenskej, sociálnej, ekonomickej i politickej.
XXXVIII. priehradné dni, poriadané SVP, š. p., OZ Povodie Váhu ako hlavným organizátorom sa skončili. Ďalšie – XXXIX. priehradné sa podľa tradícií budú konať v roku 2026 v Českej republike. Na základe vystúpenia predsedu Českého priehradného výboru sa ich organizácie ujme Povodie Vltavy, s. p. Želáme našim kolegom a priateľom z Českej republiky, aby sa im XXXIX. Priehradné dni 2026 vydarili a priniesli vodohospodárom – priehradárom mnoho nových poznatkov, vedomostí a vzácnych skúseností.
prof. Ing. Emília Bednárová, PhD.
predsedníčka Slovenského priehradného výboru