52 Views

    V dňoch 24. – 26. 9. 2024 sa vo Vysokých Tatrách,  v  Hornom  Smokovci,  konalo  pod  záštitou  Ministerstva  životného  prostredia Slovenskej republiky prestížne podujatie slovenských a českých vodohospodárov – priehradárov, konferencia s medzinárodnou účasťou XXXVIII. Priehradné dni 2024. V opakujúcich sa  dvojročných  cykloch,  naposledy  v  roku 2022 v Českej republike v Nesuchyně, pripadla organizácia tejto konferencie SLOVENSKÉMU VODOHOSPODÁRSKEMU PODNIKU, štátnemu podniku, OZ  Povodie  dolného  Váhu  a  OZ  Povodie horného Váhu, v spolupráci so Slovenským priehradným výborom a finančnou podporou  OZ  Vodohospodári. V  rámci  zahájenia XXXVIII. Priehradných dni si účastníci pripomenuli meno prof. Ing. Ladislava Votrubu, DrSc., významnej československej osobnosti priehradného staviteľstva, pôvodcu myšlienky zrodu Priehradných dní, ktoré sa po prvý krát konali v roku 1961 v Prahe. Od toho času sa konferencie  s  medzinárodnou  účasťou  pod názvom „Priehradné dni“ organizujú nepretržite, spočiatku každoročne, v ostatných desaťročiach pravidelne každé dva roky, striedavo v Českej republike a na Slovensku. Výnimkou bol  rok  2020  v dôsledku  pandémie.  Ku  cti Priehradných dní prispieva fakt, že ich organizovanie nenarušilo ani rozdelenie Československa v roku 1993 na dva samostatné štáty. Obsahová  náplň  konferenčných  zborníkov dokumentuje vývoj priehradného staviteľstva na území Čiech aj Slovenska od roku 1951 po súčasnosť.  Kým  predmetom  pozornosti prvých konferencií – Priehradných dní – boli záležitosti príprav, projektovania a výstavby nádrží a priehrad, ale aj otázok ich bezpečnosti a vplyvu na okolie a životné prostredie, neskôr sa okruh problémov sústreďoval viac na poznatky a skúsenosti z prevádzky týchto vodných  diel.  Od  konca  20.  storočia, kedy bola na našom území postavená ostatná vodná stavba Žilina (1998), v Českej republike Slezká Harta (1997), sa do pozornosti dostávajú predovšetkým problémy, vyplývajúce z narastajúceho veku vodných stavieb (opotrebovanie materiálov, spoľahlivosť drenážnych systémov, zanášanie nádrží a pod.). Nemalá pozornosť je  upriamená  aj  na  význam  VS  v  kontexte prejavujúcich  hydrologických  extrémov ako sprievodného javu klimatických zmien (potreba overovania kapacít bezpečnostných priepadov) a tiež dopady sucha. V dôsledku týchto javov sa do popredia dostáva akútna potreba  výstavby  nových  vodných  nádrží. V Českej republike to sú pripravované vodné diela Nové Heřminovy, Kryry a Vlachovice, na Slovensku vodárenská nádrž Tichý potok, ale aj VS Slatinka.

    V tomto duchu sa niesli aj tematické okruhy prerokovávaných otázok XXXVIII. Priehradných dní 2024, ktoré boli zamerané na:

  • Technicko-bezpečnostný dohľad – bezpečnosť vodných stavieb – 12 príspevkov;
  • Starnutie vodných stavieb, rekonštrukcie a sanácie – 17 príspevkov;
  • Vodné nádrže v spektre klimatických zmien, postavenie vodných nádrží pri hospodárení s vodou – 8 príspevkov;
  • Klimatické  zmeny  a  potreba  budovania nových vodných nádrží – 9 príspevkov a
  • Rôzne – príspevky súvisiace s problematikou vodných stavieb – 11 príspevkov.

    Ďalším významným fenoménom je to akútna potreba výchovy mladých nastupujúcich odborníkov. Už viac ako desaťročie evidujeme na Slovensku (SvF STU), podobne aj v Českej republike), enormne malý počet poslucháčov na odbore Vodné stavby a vodné hospodárstvo. To stavia oblasť vodného hospodárstva na  Slovensku  v  krátkej  dobe  do  neľahkej  situácie.

    V závere konferencie bola pre účastníkov pripravená odborná exkurzia na vodné dielo Liptovská Mara, obohatená o plavbu loďou po  nádrži,  návštevu  artikulárneho  kostola  vo Svätom Kríži, prehliadkou múzea Archeoskanzenu Havránok a možnosťou využitia termálneho kúpaliska v Bešeňovej.

    Možno  konštatovať, že  konferencia  mala  úspešný priebeh a nesporne splnila svoj účel. Účasť bola čiastočne poznamenaná povodňovými udalosťami, ktoré nastali bezprostredne pred  termínom  jej  konania.  Neodkladné  pracovné povinnosti skomplikovali kolegom z Povodia Moravy, Odry a Labe prítomnosť na  Priehradných  dňoch.  Napriek  tomu  sa  konferencie zúčastnilo 270 vodohospodárov – priehradárov, 178 zo Slovenska a 92 účastníkov zo  zahraničia, prevažne z  Českej republiky. V priebehu dvoch rokovacích dní tu bolo odprezentovaných mnoho zaujímavých a podnetných informácií z oblasti monitoringu a technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách, ale najmä z oblasti rekonštrukcií a sanácií priehrad tak s ohľadom na ich vek, ako aj s ohľadom na ich bezpečnosť.

    Tak ako po iné roky, aj tentokrát konferencia potvrdila význam nádrží a priehrad v spoločnosti. Doterajšie poznatky a skúsenosti, z celosvetového hľadiska podložené niekoľkými tisícročiami, na našom území stáročiami, po-tvrdili význam a zmysel nádrží a priehrad nie-len pre spoločnosť, ale aj pre toľko diskutované životné  prostredie.  Vodohospodárom  bola  daná do vienka jedna mimoriadne významná úloha: hospodáriť s tým najcennejším, čo nám príroda poskytuje – s vodou – maximálne ohľaduplne, efektívne a racionálne. A bez nádrží a  priehrad  nemožno  toto  dôležité  poslanie  plniť spoľahlivo. Význam nádrží a priehrad overil čas. A tak ich existencia v budúcnosti, pri  stále  častejšie  diskutovaných  otázkach o klimatických zmenách, s dopadom na extrémy počasia, posúva tieto významné vodné stavby do popredia nielen po stránke odbornej, ale aj spoločenskej, sociálnej, ekonomickej i politickej.

    XXXVIII.  priehradné dni, poriadané SVP, š. p., OZ Povodie Váhu ako hlavným organizátorom sa skončili. Ďalšie – XXXIX. priehradné sa  podľa  tradícií  budú  konať  v  roku  2026  v  Českej  republike.  Na  základe  vystúpenia predsedu Českého priehradného výboru sa ich  organizácie  ujme  Povodie  Vltavy,  s.  p.  Želáme našim kolegom a priateľom z Českej republiky, aby sa im XXXIX. Priehradné dni 2026  vydarili  a  priniesli  vodohospodárom  – priehradárom  mnoho  nových  poznatkov, vedomostí a vzácnych skúseností.

prof. Ing. Emília Bednárová, PhD.

predsedníčka Slovenského  priehradného výboru