Čo je povodeň

Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku zväčšenia prietoku vody vo vodnom toku, z dôvodu vzniku prekážky alebo tvorby prekážky vo vodnom toku, na brehu vodného toku alebo na stavbe, objekte alebo na zariadení, ktoré križuje vodný tok ak spôsobila vzdutie vody a jej vyliatie na priľahlé územie (napríklad mosty), v dôsledku dlhotrvajúcich zrážok alebo intenzívnych zrážok, topenia sa snehu alebo súčasného výskytu týchto javov ako aj v dôsledku prítoku vody zo zrážok alebo prítoku vody z topiaceho sa snehu po povrchu z priľahlej oblasti. Povodeň vzniká i stúpnutím hladiny podzemnej vody nad povrch následkom dlhotrvajúceho vysokého vodného stavu v priľahlom vodnom toku alebo následkom dlhotrvajúcich zrážok.

povodne1

Stupne povodňovej aktivity:

Stupne povodňovej aktivity (podľa § 11 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami) charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách pri povodňovej situácii.

I. stupeň povodňovej aktivity (I. SPA)
II. stupeň povodňovej aktivity (II. SPA)
III. stupeň povodňovej aktivity (III. SPA)

ZJEDNODUŠENE: I. stupeň povodňovej aktivity nastáva, ale II. a III. vyhlasujú príslušné orgány.

I.     SPA nastáva:

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku; spravidla je to stav, keď sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku; pri neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary,

b) na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku podľa meteorologických a hydrologických predpovedí,

c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

povodne2

II.     SPA sa vyhlasuje:

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody vo vodnom toku; na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu,

b) počas topenia snehu, ak podľa predpovednej povodňovej služby možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov,

c) keď vodou unášané predmety vytvárajú v koryte vodného toku, na moste alebo na priepuste bariéru, pričom hrozí zatarasenie prietokového profilu a vyliatie vody z koryta vodného toku,

d) pri chode ľadov na vyššie položených úsekoch vodných tokov, keď sa predpokladá vznik ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy a hrozba vyliatia vody z koryta,

e) pri tvorbe vnútrovodného ľadu a zamŕzaní vody v účinnom prietokovom profile, keď sa predpokladá vyliatie vody z koryta,

f) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd stanovená v manipulačnom poriadku vodnej stavby.

povodne3

III.     SPA sa vyhlasuje:

a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,

b) na neohrádzovanom vodnom toku pri prietoku presahujúcom kapacitu koryta vodného toku, ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody,

c) na ohrádzovanom vodnom toku pri nižšom vodnom stave, ako je vodný stav určený pre III. stupeň povodňovej aktivity, ak II. stupeň povodňovej aktivity trvá dlhší čas alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné závažné okolnosti, ktoré môžu spôsobiť povodňové škody,

d) keď vodou unášané predmety vytvorili v koryte vodného toku, na moste alebo na priepuste bariéru a voda sa vylieva vody z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

e) pri chode ľadov po vodnom toku alebo vo vodnej nádrži, ak je priame nebezpečenstvo vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo ak sa zátarasa alebo zápcha už začala tvoriť a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,

f) pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby,

g) pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity,

h) pri záplave územia vodou z koryta vodného toku pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária objektov alebo zariadení vodnej stavby.

povodne4

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo z vlastného podnetu:

a) starosta obce pre územie obce,

b) prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí a pre územie obvodu,

c) prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja,

d) minister životného prostredia Slovenskej republiky na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, ak tým nepoveril iný orgán ochrany pred povodňami.

Obec alebo orgán ochrany pred povodňami, ktorý vyhlásil alebo odvolal stupeň povodňovej aktivity, bezodkladne o tom informuje orgány ochrany pred povodňami a orgány štátnej správy, Hasičský a záchranný zbor, osoby zaradené do ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, dotknutých správcov drobných vodných tokov a Slovenský hydrometeorologický ústav.

Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity.

Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na návrh správcu vodného toku po prerokovaní s okresným úradom alebo okresným úradom v sídle kraja a Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Ochrana pred povodňami – Základné opatrenia

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Ochranu pred povodňami vykonávajú:

a) orgány ochrany pred povodňami podľa § 22 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorými sú:

  • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
  • okresné úrady v sídle kraja,
  • okresné úrady.

b) ostatné orgány štátnej správy,

c) orgány územnej samosprávy,

d) povodňové komisie,

e) správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

f) vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

g) zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie,
iné osoby.

Každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

Osoba, ktorá zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinná to ihneď ohlásiť koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámi orgánu ochrany pred povodňami, obci ohrozenej povodňou, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.