Za aktívnej pomoci Slovenského vodohospodárskeho podniku, Odštepného závodu Bratislava a Správy vnútorných vôd Šamorín ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) obnovili Čiližský potok. Ukončené práce na sprietočnení vodného toku si 24. 11. 2016 pozrel priamo na mieste minister životného prostredia László Sólymos. Obnovený potok má mať pozitívny vplyv na zadržiavanie vody v Podunajskej nížine a boj so suchom a povodňami.

Vďaka revitalizácii Čiližského potoka od Gabčíkova cez Pataš, Veľký Meder, Čiližskú Radvaň po Číčov ochranári obnovili 536 hektárov mokradí, 103 hektárov vlhkých kosných lúk, ale aj trstinových porastov na ploche 155 hektárov. Úprava územia má pomôcť i ochrane hraboša severského panónskeho, kriticky ohrozeného druhu, ktorý nežije nikde inde na svete, len v mokradiach Podunajska.

Práce na obnove potoka začali ochranári spoločne s vodohospodármi v roku 2013. Postupne prehĺbili viaceré zanesené úseky, rozšírili koryto, odstránili nefunkčný vodohospodársky objekt a čiernu skládku stavebného odpadu. Vybudovali aj stavidlá na zadržiavanie vody v mokradiach. Najkomplikovanejšia časť obnovy potoka bola tá, kde bol potok prerušený dvomi odvodňovacími kanálmi. Tu boli vybudované dva vodohospodárske objekty tzv. „zhybky“, ktoré umožňujú mimoúrovňové križovanie dvoch tokov, prevádzajú tok Čiližského potoka popod kanál a umožňujú tak zavodniť suché časti.

Meandrujúci tok Čiližského potoka je pozostatkom bočného ramena Dunaja a jeho kedysi rozsiahlej vnútrozemskej delty. V minulosti sa rameno od hlavného toku odpájalo už pri Šamoríne (Čilistov) a pretekalo Podunajskou nížinou k Číčovu, kde sa vlievalo späť do Dunaja. Pre protipovodňové opatrenia, napriamovanie toku Dunaja a odvodňovanie Podunajskej nížiny sa od 17. storočia jeho tok postupne skracoval. V 20. storočí bola vykonaná séria vodohospodárskych zásahov, ktoré viedli k odtoku jeho vôd do križujúcich odvodňovacích kanálov, následkom čoho boli donedávna bez vody takmer dve tretiny 33,5 km dlhého potoka.